Druhé pokračovanie mojej premeny z obyčajného na popredného pokračuje. V pondelok som si bol spokojne vyzdvihnúť všetky živnosti, ktoré som pre moju spoločnosť potreboval, a tak som mohol riešiť druhú polovicu celého procesu.
Žijeme vo vesmíre, ktorý z pohľadu bežného pozemšťana vyzerá jednoducho. Tmavá plocha obsypaná bodkami. Takmer ako kamenné more niekde v strede lesa.
Moja sága na popredný svet pokračuje (začiatok tu). Niektorí mohli podľa môjho doterajšieho písania vytušiť, že so mnou nie je všetko s kostolným poriadkom. Veru tak, nie je.
Pri mojej menšej ságe na tému IT zamestnávatelia som spomenul rôzne veci, nespomenul som však jeden nový módny doplnok vo výbere it zamestnancov.
Dnes som na tejto adrese čítal zábavný blog o bežných myšlienkach malého dieťaťa. Malý 5 ročný chlapec sa tam pýta starého otca, ako vznikajú deti. Potom som urobil výnimku a pozrel sa do diskusie, ako sa na tom bavia iní ľudia. Po prečítaní jej časti som začal uvažovať o tom, aký je náš národ zlý (áno, už opäť neviemkoľký krát).
Kanál alebo jamu dokáže vykopať každý. Človek, ktorý nedržal v ruke lopatu, krompáč, rýľ sa to naučí používať celkom rýchlo a zvyšok je len kondícia.
Naša krajina ma neustále prekvapuje novými možnosťami, ktoré prináša. Po najrôznejších špecialitách som si nedávno uvedomil, že sme krajina plná analytikov. Analytikov na rôzne oblasti pôsobnosti.
Tento blogspot je venovaný ľuďom, ktorí sa na túto stránku dostali pomocou google.com a vyhľadávali frázy “chcem sa zabiť” a “ako sa zabiť” (pravdepodobne dôsledkom tohto príspevku: http://roxoria.org/2007/05/23/chcem-sa-zabit-nezatvorte-ma/, ktorý popisoval jednu humornú situáciu preberanú v médiách).
Keďže som si dal v decembri pracovnú pauzu, raz za 2-3 dni si pozerám po internete inzeráty, či náhodou niekto nemá ozbrojenú motyku. A som skutočne zmätený z toho, čo čítam.
Nedávno som ležal v posteli a nemohol spať a nejakým spôsobom som začal rozmýšľať o škole.