21. marca 2009 sa na Slovensku uskutočnia prezidentské voľby. Oficiálna kampaň sa začala 6. marca 2009. Keďže máme moderných, sociálnych a isto aj popredných kandidátov, každý z nich si okrem všemožných iných propagačných prostriedkov nechal zhotoviť stránku, aby sa ňou priblížil obyčajnému občanovi. I keď lepšie by bolo napísať, nejaký na slovo vzatý marketingový mág pre každého z nich zabezpečil zhotovenie stránky. Obsah majú všetci štandardný, usmiate pózy, fotky s ľudom, pripravované akcie a plány na odstránenie hladomoru a dosiahnutie svetového mieru. Osobne by som sa štandardným spôsobom k ich stránkam ani nedostal. Som nezodpovedný občan, ktorý sa na voľbách NEexekutívnej funkcie nezúčastňuje. Navyše sa nezúčastňujem ani na voľbách do exekutívy. Ale o tom možno niekedy inokedy.

Ako som sa teda k ich stránkam dostal? Vďaka tomu, že sa stali krmivom pre médiá. Už včera sa objavila informácia o tom, že nejaký zlý hacker pozmenil obsah stránky Zuzany Martinákovej. Zlý zlý najhorší hacker pridal tlačovú správu o ukončení kampane tejto kandidátky. Ale drzosť zlých zlých najhorších nemá medze, preto sa dnes obeťou stal aj Ivan Gašparovič, ktorému upravili informácie o dôvodoch jeho kandidatúry a pridali nasledujúci text: “Toto všetko mi do hlavy natlačil ujo Fico, ale nemám to nikomu hovoriť. Popravde, ja mu moc neverím, že to robí pre moje dobro. Ale zase s prezidentským platom som celkom spokojný a preto som si povedal, prečo by som sa mu nepodvolil. Na dôchodok sa mi ešte ísť nechce”. To všetko vie zrejme aj väčšina čitateľov roxorie. Ale neskôr ma zaujali stanoviská týchto kandidátov. Ich formuláciu si dovolím pripísať modernej kinematografickej tvorbe západného sveta. Zuzana Martináková sa rozhodla analyzovať, až vyanalyzovala, že pridanie obsahu na jej stránku má na svedomí konkurencia. Konkurencia chce podľa nej zneistiť voličov. Tu sa mi natíska otázka. Kto tých voličov tak podceňuje? Kandidátka alebo ten tajomný fantóm z nepriateľského tábora? Lebo 11 dní pred voľbami očakávať, že si nikto tú chybu na stránke nevšimne a že všetci jej voliči zúfalo začnú podporovať niekoho iného je minimálne pritiahnuté za vlasy. To je prvý pohľad. Druhý pohľad je, že na základe nejakých prieskumov alebo analýz renomovaných agentúr vedia, že voliči majú tendenciu uveriť práve obviňovaniu škaredej zlej konkurencie. Veď protikandidátov je dosť, preto to nikto nebude rozpitvávať. Oba prípady ale počítajú s tým, že voliči balansujú na hranici svojprávnosti a teda by sa malo prehodnotiť, či skutočne môžu voliť.

Druhý kandidát a predpokladám že hlavne ľudia v jeho okolí tiež venovali čas zamysleniu. U Ivana Gašparoviča dospeli k záveru, že je to dôkaz o špinavosti kampane. Ďalším z ukazovateľov je, že nejaké organizované skupiny mu ničia billboardy. To sú ale papľuhovia. Takéto veci robiť. Určite to budú tie isté organizované skupiny, ktoré mimo kampane zvyknú ničiť akékoľvek iné billboardy, dokresľovať všetkým fúzy, písať tam háky-báky alebo ich strhávať. Sú spoločensky nebezpeční, preto ich musíme pomenovať. Ukážme na nich prstom. Výrastkovia zlí! Takto krátkozrako sa nechať zneužiť na nečisté praktiky predvolebných kampaní. Podľa mňa by si mali vstúpiť do svedomia a chodiť ničiť billboardy s aspoň o pol stupňa nižším promile, aby sa dokázali vyhnúť prezidentským billboardom.

Dnes podali obe strany trestné oznámenie. Aj keď by zrejme malo človeku prísť na um, že dôvod je čisto spoločenský – potrestať subjekt na okraji našej spoločnosti, prípadne tým zdôrazniť význam svojich tvrdení o špinavosti kampane, skôr by som si myslel, že je to úplne obyčajná ľudská nátura. Keď oni, tak aj my. Veď každý bod sa počíta.

Nebudem hodnotiť, či za tým skutočne môže byť konkurencia alebo to bude výstrelok nejakých ľudí, ktorí podobné výstrelky realizujú na desiatkach iných stránok vždy, keď na to nájdu príležitosť. Len sa mi vidí, že celej kampani týchto dvoch kandidátov chýba kultúra. Za každú cenu všetko vziať ako vstup pre vytĺkanie kapitálu, to je už aj na politiku priveľa. V konečnom dôsledku môžu byť všetci spokojní. Médiá majú svoju senzáciu hneď dvojmo, keď okrem čítanosti vďaka kampani budú všetci teraz čítať o zlých hackeroch, lebo od čias útokov na niektoré slovenské médiá u nás bolo relatívne ticho, voliči si môžu spokojne ponadávať na zlý svet a utvrdiť sa tak vo svojom presvedčení, že si zvolili toho správneho, keď je tŕňom v oku niekomu zlému a ja som si našiel tému pre príspevok na roxoriu.

Predpokladám, že free.sk presvedčil Zoznam svojou pokročilou funkcionalitou. To je jediná vec, čím nejako vytŕča z milióna. Poskytuje viac, ako iba kydanie v diskusiách na video alebo na ostatných diskutujúcich, či vkladanie videa do svojich stránok. Navyše si ho Zoznam ako veľká slovenská internetová spoločnosť môže pretlačiť do popredia. Ale čím? Vzniklo bububu okolo erotickej verzie free18.zoznam.sk. Na prvý krát to vyzeralo ako nejaké veľkolepé odhalenie toho, že je niečo kakané. Lenže ani nie. Erotický obsah poskytovalo svojho času aj už mŕtve myubo.sk, existujú aj iba na porno zamerané videoportály ktoré sa mi nechce venovať (niecotube.sk…).

Keď sa ale podarilo médiám písať o voľnej osemnástke niekoľko dní, tak som začal mať iný názor. Pekne vykonaný guerilla marketing. Podhodíme médiám porno. Médiá po skončení plynovej krízy chytia porno za pačesy a začnú rozvíjať tému. Chytia sa toho pokrižovaní aktivisti a popularita je na svete. A tak sa aj stalo. Každý deň niekde píšu o tejto nehanebnosti. Pornoportál prevádzkovaný spoločnosťou, ktorú vlastní iná spoločnosť a v tej inej spoločnosti má slovenské Ministerstvo hospodárstva podiel. No fúj. Fúj. Čo sme my za štát. Odvážni investigatívni novinári nebojácne zoči voči nebezpečenstvu začali kontaktovať Zoznam.sk, T-Com a aj ministerstvo. Dozvedeli sa to, na čo by postačila obyčajná dedukcia. Prirodzene Zoznam neplánoval stiahnutie portálu. Načo by to robil, keď ho spustil? Rovnako na to kadil T-com. Veď Zoznam je autonómna spoločnosť s vlastným vedením. Navyše si urobila zadarmo reklamu a celkovo je úspešná. Načo im do toho budeme baštrngovať? A ministerstvo? Čo má urobiť? Aj keby tam sedel biskup, ktorý by sa rozhodol zakročiť, zakročiť by mohol iba v rozsahu podielu v T-Com, ktorý je menšinový. Navyše sa to ľuďom na ministerstve asi pozdávalo ako pletka, preto to zahrali do stratena. Veľmi jednoducho prekorčuľovali k ďalšej vlne povedomia o free18, keďže investigatívci boli odhodlaní za každú cenu sprostredkovať národu tieto zistenia. A tak sa i stalo.

Tretia vlna. Krmiva je dosť, prikŕmime aj rôzne záujmové skupiny. To sú spomínaní aktivisti. Dáme im priestor, nech sa vyjadrujú bojkotom služieb zoznamu. To bude mela, keď sa 30 ľudí rozhodne nepoužívať žiadne zo služieb Zoznam.sk alebo T-Com. To ich neskutočne ohrozí. Prípadne politici. Treba ukázať kresťanskú tvár. Voľby ešte nie sú za dverami, keď je to zadarmo, tak prečo nie. Buch a je tu vyčítanie štátu, že v zahraničí žiadna štátom vlastnená spoločnosť neprevádzkuje porno služby. To platí aj u nás. U nás ich prevádzkuje spoločnosť vlastnená súkromnou spoločnosťou v ktorej má svoje dukáty aj štát. Zažmúrime oko, tak dobre. Vlastní ju štát. Nie, to sme zažmúrili obe oči a prelepili ich izolepou, nech ich odliepanie bolí. Potom nasleduje otázka. No a čo? Zákon nikto neporušil, morálku si budú strážiť rodičia svojich ratolestí.

Nech už príde štvrtá vlna akákoľvek, voľná osemnástka stále víťazí. Za EUR 0,- sa o nej píše denno-denne. Na záver priložím dnešnú reklamu dnešný článok v denníku SME.

Pravdepodobne doživotne nepoškvrnená sa rozhodla opäť terorziovať ľudí novými kampaňami. Avizuje ju napríklad mediálne.sk. Znova tá istá pesnička, znova im ide navonok o úctyhodné ciele. Znova im k tomu ale niečo chýba. Opäť sú neľudskí, aby hájili ľudskosť. Pravdepodobne si vezmem káričku, pôjdem medzi úprimne dobrých ľudí, vezmem si od nich veľa ľudskosti a potom ju pôjdem rozdávať genocídostoperom.

Slečna Tutková (big boss) to skutočne myslí vážne. Dokonca vie efektívne využívať aj moderné technologické prostriedky. Pre každú kampaň nová doména. Čo keby náhodou svojím terorom “CBR Europe” znechutila potenciálnych podporovateľov tak, že na tú starú stránku sa už neprídu pozrieť a majú ju na čiernej listine? Preto myslí dopredu a vždy terorizuje na novej stránke. A tak po právenaživot a tutkováblogu prichádza stopgenocíde. Nebudem hodnotiť použitie slova genocída. To, že slovo má svoj význam, pre cbr nemá význam (pre nich majú význam len veci nimi vymyslené, takže celý svet nemá význam ani zmysel). Ako množstvo iných racionálnych skutočností ale nie o tom som chcel.

Skôr ma tento krát úprimne zaujali ich billboardy. Tie minulé mali aspoň jasnú tému. Tieto dávajú dokopy skutočne nesúvisiace príbehy. Okopírovali staré známe fotky z predošlej kampane a pridali k nim ďalšie fotky rôznych svetových tragédií z minulosti. Dokonca dávajú potrat, kedy za ukončenie tehotenstva (ako to oni volajú vraždu) zodpovedá jediný človek (matka), na rovnakú úroveň, ako keď niekoľko ľudí zodpovedalo za tisíce až milióny mŕtvych (jednoznačne pomenovateľne zavraždených). Keďže byť psychopatom je dnes in, tak to obrátim. To pre ňu vraždy, keď niekto dobodá niekoho iného, alebo zastrelí alebo zahrdúsi nie sú dostatočnými vraždami? Hádam niektoré môže povýšiť nad iné? Opäť reagujem ako cynik. Hej, použil som iba iný výklad ich teroristickej kampane.

Zaujímavým fenoménom tejto ich zaručene dobrej kampane, ktorá im prináša podporu a úspechy (to je veľmi zlé slovo) je fakt, že aj veriaci ľudia z môjho okolia, na ktorých neustále apelujú sú stále len viac a viac znechutení touto masturbáciou dotyčných aktivistov. Kto je ten, komu sa prihovárajú? Kto je ten, koho podporu sa pokúšajú získať? Nepoznám ani jedného človeka, či už osobne alebo sprostredkovane, ktorému by dopomohli tieto “kampane” ku zmene názoru v zmysle cieľov CBR Europe. Pre psychopatov zhrnuté: zástancov odháňajú, odporcov nepreonačujú.

Už čakám len spoločenský apel, kedy vytiahnu to, že ľudia s nimi nesúhlasiaci sú zlí, ak ide o veriacich sú nedobrí veriaci, spolupáchatelia vrahov atď. To už bude ale o politike. Ja si dovtedy kúpim knižku “Ako sa stať psychopatom” a vymyslím si svoju kampaň na záchranu sveta. Budem potrebovať tím, hlásiť sa mi môžte na žabéri.

Na záver hádam iba zaujímavosť o odvolávaní sa na ústavu. Už som to niekedy v minulosti písal, ale aj rôzni teroristi v štátoch sa odvolávajú na ústavu, keď sa zabarikádujú vo svojich obydliach po zuby ozbrojení, vyhlásia si svoj štát a strieľajú na okolitých policajtov. Preto vykradnem ich námet a urobím prirovnanie cbr = teroristi. S úspešným ponížením samého seba na ich úroveň môžem ísť spokojne spať.

Za normálnych okolností bude toto zariadenie urýchľovať častice, ktoré sa od októbra budú cielene zrážať. Keďže je maličká pravdepodobnosť, že tam vznikne niečo ako čierne diery ale na mikroskopickej úrovni a na nejaké ľudskou rečou (teda ani mojou) nevypovedateľné zlomky sekundy. A tak milovníci konšpiračných teórií prišli s tým, že celú zemeguľu pohltí jedna veľká čierna diera. A budeme v kakáči.

Ja som sa s pánom W. (pán trojpísmenový) dohodol, že zariadime, aby sa to stalo. Jednoducho dáme pohltiť celú zemeguľu čiernou dierou. Skúšobné spustenie spred dvoch dní sme použili ako demo nahrávku použitú spolu s inzerátom vo vesmírnom avíze. V inzeráte stojí, že ponúkame prekrásnu zničenú planétu cez jej pozostatky až po prázdny priestor prípadne dokonca čiernu dieru. To, že nevieme čo z toho poskytneme finálne, to je bonusová služba. Zemeguľa Surprise. Vyhlásili sme teda dražbu. Kto ponúkne najviac, berie všetko. Ja a pán W. už máme kúpené letenky do niektorej zo vzdialenejších galaxií, kde budeme žiť. V mojom luxusnom vesmírnom obydlí ma bude obsluhovať Bender a pravidelné masáže mám objednané u Leely.

Očakávame celkom veľkú účasť, lebo vesmír sa už zaberá celý. Síce pomalšie ako zelené parky v centre Bratislavy železo-betónovo-sklenými stavbami, ale aj tak. Favoritom má byť Dart Wader. Stelesňuje zlo vesmíru. Táto udalosť je pre neho lákavá, preto sme mu vyhradil prvý rad v aukčnej miestnosti. Sme nedočkaví, aký architektonický skvost postaví na mieste našej terajšej planéty. Určite má kvalitných architektov a developerov, ktorí nič od nikoho neodkukávajú.

Okrem samotného planetárneho priekaku plánujeme predávať aj spomienkové predmety (suveníry). Budú to končatiny vedcov z urýchľovača, zdegenerované zvieratá za mesiac evolúcie dôsledkom testovania LHC pozmenené na nepoznanie, nové živé neživočíchy, úlomky supravodivých magnetov zo zariadenia a podobne. Celý zoznam sme zverejnili ako súčasť inzerátu.

Ja si tiež beriem jeden suvenír sebou. Od kamošov z planéty Hatlapatla som kúpil malý prívesok na kľúče, ktorý poskytuje funkciu udržania nanočiernej diery vovnútri. Je z niečoho podobného sklu a keď začnú čierne diery vznikať, jednu si pôjdem chytiť pomocou “zamŕzača času (TM)” a uzavriem ju do tohto prívesku. Prívesok si následne zavesím na kľúčiky od vesmírneho Medveďa.

Neberte to prosím osobne, že vás všetkých zničím. Biznis je biznis. Do posledného videnia priatelia.

Aby som čitateľom predstavil spomínaný portál, ide o veľmi mladý portál, ktorý založili škrabáci profesionáli (pravdepodobne absolventi masmediálnej komunikácie alebo niečoho príbuzného). Z blogov (pardón, profesionáli píšu články) som sa dočítal, že pravdepodobne boli prispievateľmi do nejakého internetového magazínu a jediní mali ako platení pisatelia právo písať verejne. Každý, kto to robí zadarmo právo nemá, nevie to. Pokiaľ totiž nie ste profesionáli, tak by ste nemali robiť nič. Podľa všetkého napriek ich vysokej miere profesionality daný magazín skrachoval alebo sa mu stalo niečo podobné a tak už tam nie sú profesionáli (stále vychádzam zo zlepeniny informácií na spomínanej stránke). Navyše sa stalo niečo neslýchané. Vznikli blogy a vďaka http://blog.sme.sk si na Slovensku získali nevídanú popularitu. Tá neskonalá drzosť, ktokoľvek si tam môže písať o čomkoľvek. A často je niekoľko násobne populárnejší ako nejaký profesionálny (v tomto kontexte rozumej platený) pisáčik. Dvojnásobná boliestka pre profesionála. Boliestky treba liečiť, čo je dnes in? Založiť si svoj vlastný web (viď roxoria.org). Keďže ide o profesionálov, ktorí deklarujú svoje umelecké cítenie, názov humno je pre slovenský web veľmi príznačný. Veď predsa to pramení z našej tradície, koľko že romantických spisovateľov sme mali v minulosti. A tak, bez ohľadu na to, že humno nesúvisí s umením, šup ho použiť. Po založení webu vznikne ale problém. Ako si získať ľudí? Jednoducho. Stačí stupiť na otlak skupinke ľudí, ktorá je dostatočne početná. Blog.sme.sk je mega početná skupinka ľudí. A tak, rozčarovanie z ich úspechu niektorý z profesionálnych pisáčikov pretvoril do blogu (áno, keby aj sekery padali, ide stále len o blog), ktorý útočí na autorov blogov v podstate bez rozdielu. Potom už len stačí niekoľkým tento temný blog podstrčiť a oni sa pomocou sociálnej siete postarajú o jeho rozšírenie. A čítanosť (aspoň toho jedného) je zabezpečená. Kombinácia guerilla marketingu a trochu virálu. Čo ďalej? Treba písať ďalej, šup šup. Čo sa nestane, jeden známy moderátor má nehodu ktorej sa chytí každý jeden bulvár (bez ohľadu na to, že každý deň sa stanú nehody s podobným koncom podľa štatistiky takmer 2) a materiál na výrobu novej čítanosti je zadarmo. Šup napísať “iný pohľad” na vec a je to. Stránka si získala niekoľkých zatiaľ pravidelných čitateľov (vrátane mna, keďže som bol zvedavý čo za býčie výkaly si tam ešte prečítam) a tak sa hneď píše ľahšie. Rýchlo treba nahodiť platenú reklamu na stránku, nech sa boliestka lieči oveľa rýchlejšie a písať ďalej. Stačí útočiť na národné povedomie a hrdosť (blog o reklame na našu krajinu), diletantským spôsobom sa vyjadriť k ekonomickým záležitostiam (fair trade), potom vysloviť výhradu k veľkej krivde z dielne najčítanejšieho online denníka. Pozdáva sa mi aj začudovanie nad skutočnosťou, že aj známe osobnosti jazdia na motorkách. Je to absolútne nečakané odhalenie, že rovnako ako tisíce bežných motorkárov majú radi rýchlu jazdu aj známi ľudia. A tá drzosť, opovážia sa povedať, že ich to láka. To je umenie, to je profesionalita. To je pravý smer, nová éra písania. Čo som ale nečakal, že ako umelci a profesionáli sa budú snažiť získať si aj návštevnosť v podobe adolescentov. Pochopil som ich veľkolepý vzdelávací zámer mládeže až vtedy, keď som si prečítal o vytýkaní pravopisných chýb. Ja robím chyby tiež, uvedomujem si ich a keď ich objavím, opravujem (nie vždy mám k dispozícii editor, ktorý ich opravuje za mňa). Pokiaľ by som ale niekoho prácu začal dehonestovať na základe nejakých preklepov (je rozdiel 30 hrubíc na odstavec a niekoľko preklepov na celý text), značí to skôr moju neschopnosť vytknúť vecnú stránku obsahu. Nevadí, veď adolescenti sa takto na vec nepozerajú, im stačí škodoradosť a možno kliknú aj na reklamu. Juchú, juchú. Blížiac sa k záveru nemôžem nespomenúť návod na nových a nových návštevníkov. Treba podhadzovať linky na blogy do všetkých možných diskusií. Ideálne sa hrať na niekoho iného a kľudne sa tváriť aj dotknuto z pohľadu obete blogu (vyššie spomenutý na Slovensku objavený guerilla marketing). Účel svätí prostriedky.V dnešnej dobe nezáleží na obsahu, stačí sa tváriť, že ide o obsah. Nemusí mať reálny prínos, základom úspechu je odhodlanie predať prázdnu nádobu. Cisár si tiež myslel, že má super-trooper šaty, keď behal po zámku nahý.

Teraz už všetci viete, akým prínosom vám humno bude, rovnako viete, že ja ako bloger som na okraji spoločnosti. Preto môžte na roxoria.org zanevrieť, nezabúdajte ale na humno, len humno vám prinesie uspokojenie vašich potrieb (neprekonateľné umelecké skvosty a dôležité témy). Ja sa budem ďalej snažiť písať si po svojom o svojom. Na záver si všimnite to jednoduché členenie na úvod, jadro a záver. Ja ako bloger si nemôžem dovoliť členiť komplikovanejšie, lebo na to moje mentálne a rozumové predpoklady nepostačia.

Najväčšie býčie sračky (bullshit) zvyknú prezentovať rôzni fanatici ktorí sú ako sekta. Nepoznajú nič, len svoje nelogické tvrdenia, ktoré nemajú oporu v ničom. Pre presadenie svojho presvedčenia sú schopní ísť cez mŕtvoly. Bez ohľadu na to, aký dobrý zámer majú za svojím fanatizmom, svojim bezohľadným správaním ho zatieňujú. Zastupiteľkou spomenutej skupiny je podľa môjho názoru madam Tutková o ktorej som raz písal už tu. Rozhodla sa bojovať (bez úvodzoviek) proti potratom. Rozhodla sa, že má jediná patent na rozum a všetci sú s prepáčením jebnutí. Na tom by nebolo nič. Problém vzniká v tom, akým spôsobom sa to rozhodla prezentovať. Jej demagógia na tému sexuálneho života ako takého je zcestná (vzhľadom na to, že nevie o sexuálnom živote nič, vedieť by mohla jedine keby porušovala to, čo sama káže keďže je slobodná, mala by teda byť podľa jej viery aj nepoškvrnená), nehovoriac o tom, že svojou prezentáciou vytvára bariéru neprekonateľných rozdielov medzi sexuálnym životom mimo manželstva a v manželstve. Predpokladám, že aj neandertálci sa sobášili a až potom sexovali lebo inak by sme boli dnes už len diablove deti všetci. Práve sa snažím nahmatať si na hlave čertove rohy a kukám sa na riť, či mi z nej netrčí chvost. Ale naspäť k veci. Keby som sa povzniesol nad jej náboženský fanatizmus, ktorý keby nepramenil v kresťanskej ale akejkoľvek inej viere bude hneď odsúdený ako kacírstvo a sektárstvo (2 tisíc rokov dvojitej metráže urobí svoje), nemohol by som sa povzniesť nad prostriedky, ktorými sa navonok snaží prezentovať, že potraty sú zlé. Ja si však myslím, že jej o to nejde. Keby jej totiž šlo o dobrý zámer, pokúsi sa o osvetu a zvolí si mierumilovnú priateľskú formu vrámci toho, čo jej opäť káže jej viera. Ona si podľa môjho názoru masturbuje svoje zvrátené ego zverejňovaním sadistických vyobrazení. Nestačilo jej zobrazovanie pozostatkov potratených detí v minulosti, rozhodla sa, že bude všade na plagáty dávať aj iné tváre ľudského utrpenia. Podľa mňa sa ukája nad zhrozením, ktoré spôsobuje slušným zdravým ľuďom. Veľmi žalostná úchylka. S čím príde najbližšie? Bude mačetou sama rozsekávať malé deti, natočí to na video a pretlačí to do televízií aby poukázala na svoj zámer – zamedziť potratom? Alebo zorganizuje militantnú skupinu, ktorá bude strieľať gynekológov vykonávajúcich potraty a ich pozostatky bude napichovať na koly na námestiach? V našej rodine očakávame prírastok. Je to už druhý pár v našej rodine. Ten prvý sa zosobášil až po 9 rokoch spolužitia, napriek tomu, že mali počas tých rokov 2 deti. Vzali sa nie preto, že by si tým chceli utvrdiť svoj vzťah (v tom majú jasno, inak by nevydržali tak dlho) ale čisto z legislatívnych dôvodov – zabezpečenie detí v prípade niečoho zlého. Bude táto psychopatka tvrdiť, že sú oni horší ako nejaké kresťanské decká, ktoré jebú od 14 rokov a v 18 keď sa dajú nabúchať sa idú vziať a hrajú sa na pravoverných, ktorí sú obaja nepoškvrnení? Ak by budúca mamička v našej rodine (ktorú som pred chvíľou spomenul) utrpela nejaké ťažkosti kvôli masturbačným fekáliám Tutkovej, tak by som jej vlastnoručne dokázal ukázať, čo je pravé peklo. Následne by som to možno natočil a vysielal v televízii ako kampaň za nejaké navonok mravné a správne hodnoty. Neodlišoval by som sa od nej ničím. Potom keby so mnou médiá robili rozhovor by som sa usmieval ako debilko do kamery a rozprával hala-bala čo mi napadne. A instantný aktivista by zo mňa bol ako vyšitý. Nech sa pozrie koľko životov zničila/ukončila jej viera v histórii. Tá viera, prostredníctvom ktorej a za ktorú sa skrýva pri kázaní a moralizovaní a vnucovaní svojich názorov iným ľuďom. Tým, podľa nej zrejme nesvojprávnym. Tým, ktorí napriek tomu že namiesto tliachania nejako prispievajú k fungovaniu ľudstva, asi nie sú schopní samostatného rozhodovania.

Podľa tohto postupu by sme mohli kľudne vidieť aj kampane na výstavbu nadchodov nad cestami, ktoré by pozostávali z masakrovania chodcov na prechodoch aby bolo dôsledne ukázané, aké sú nadchody dôležité. Keby sa nenašli dobrovoľníci, holt smola. Počkáme, kto pôjde ako prvý po prechode.

Uvažujem, či by som bol úspešný v úlohe aktivistu, ktorý by bojoval za psychodiagnostiku spomenutej dámy a jej podobných fanatikov. Asi by som ukazoval nafetované deti končiace svoju kariéru na základných školách, dievčatá končiace v 12 rokoch ako prostitútky a podobné zničené životy nechcených detí ako dôsledok fanatistického presadzovania potratov za každú cenu. Veď ich heslo je radšej zničený utýraný život ako žiadny život. Podľa ich viery idú aj plody do neba.

Zovšeobecnené, zveličené, spoločenský apel? Že je to nebezpečné? Len som sa nechal inšpirovať aktivistami. Ja ale na rozdiel od nich nikomu moje názory nevnucujem. Žijem si svoj život a keď som s ním nespokojný, hľadám problémy v sebe a riešim ich. Nesnažím sa sám pred sebou vykúpiť samovymysleným a jediným správnym spôsobom na záchranu sveta ako alternatívou k neschopnosti vysporiadať sa so svojím životom.

Dnes ma kamoš viezol Bajkalskou ulicou smerom k Vajnorskej. Pred križovatkou pri štadióne (tou veľkou) bola havária. Tak tam stál policajt a reguloval dopravu do jedného pruhu. Nič neobvyklé. Postáli sme, havária bola v ľavom pruhu, sanitka tiež. Mohli sme pokračovať, tak sme pomaly šli pravým pruhom okolo sanitky. Spoza nej vbehol do cesty šimpanz (chýbajúci krk, atď..) v červenej sukničke (oblečenie záchranárov). Naznačil že máme zastaviť, čo vodič urobil a stáli sme. Bol to zrejme šofér (neverím že by niekto taký bol schopný robiť niečo zodpovednejšie). Počkali sme kým na nosítkach prenesú do zadnej časti sanitky zranenú ženu. Ten šimpanz ale prišiel k okienku a začal s tým kam sa ponáhľame (neviem ako na to prišiel lebo sme sa neponáhľali a ani z našej rýchlosti nebolo evidentné, že by sme sa náhliť mohli, okrem toho v momente keď tá jeho zhrubnutá ruka vyletela s telom spoza sanitky, tak sme slušne zastavili, vodič sa snažil aj ešte dodatočne vyhnúť vpravo ku krajnici aby im urobil viac miesta) a začal sa vodičovi vyhrážať že ho vytiahne z auta. Ako si to vôbec môže dovoliť? V prvom rade, ak mal pocit že sme niečo nedodržali, resp sme niekoho ohrozili, mohol zavolať policajta zozadu. Po druhé, čo je dôležitejšie, bez ohľadu na to, akého poskoka pre záchranku robí, mal sa venovať zraneným ľuďom a tomu, za čo ho platia. A nie sa vyhrážať násilím ostatným účastníkom premávky. Čo si mám myslieť o danej “šichte” záchranárov keď pre nich robí takýto hlúpy agresívny testosterónom predopovaný človek? Aký je on reálny prínos pri záchrane ľudí, keď ho nezaujímajú nosidlá ani nič ale okolité dianie? Je to väčšia hanba zdravotníctva ako fakt, že do veľa nemocníc si človek musí doniesť aj vlastný toaletný papier keď tam ide ležať. To je totiž o prostriedkoch ale toto je o ľuďoch. Neverím, že neexistuje dosť vhodnejších ľudí, ktorí by boli ochotní robiť to, čo on – zrejme iba šoférovať. Ak robí niečo iné, tak je to o to smutnejšie. Zvolil si to zrejme sám, vybral si jednu z najnáročnejších a najzodpovednejších prác, aké sú. Ak na to nemá, nech robí niečo jednoduchšie. Niekto by mohol namietať, že je to jednostranný pohľad. Ale tam niet ako inak pozerať, on vybehol do cesty spoza sanitky, keby sme sa skutočne ponáhľali, tak ho už máme otlačeného na prednej maske. On bol agresívny, možno preto že nám nestál ani za reakciu.
Keby sa mi niečo stalo, a mám byť odkázaný na takéhoto človeka, radšej ho zastrelím a aktivujem v sebe všetky posledné sily a pomôžem si inak.
Všetkým záchranným zložkám fandím. Ja by som si nikdy netrúfol robiť to, čo robia. Fandím aj programu 112, ktorý im robí pozitívne promo. Ale jedna negatívna skúsenosť sa nedá vymazať ani niekoľkými pozitívnymi. Musí ich byť viac ako niekoľko. Ak chcú ľudia pracovať s ľuďmi (aj kdekoľvek inde nie len v záchranke, v policajných zložkách atď), mali by sa najskôr naučiť pracovať so sebou – so svojimi emóciami, so svojimi reakciami, so svojou psychikou. Mňa on negatívne neovplyvnil ale čo si mala myslieť tá úbohá žena na nosidlách keď takýto niekto začne agresívne zvyšovať v jej blízkosti hlas. Šok z nehody asi nepostačoval…

Na záver jedno vyrozumenie. To hanlivé prirovnanie si nevyslúžil tým ako vyzerá. Vyslúžil si ho tým, ako koná (keby niekto chcel narážať na škatuľkovanie). Budem veriť že mu rupli nervy a inokedy to nerobí, aj keď ho to neospravedlňuje ani tento krát.

Na Slovensku máme Slovenskú Národnú Stranu (ďalej SNS). Je to strana s veľkou históriou. Jej názov je majestátny a znie hrdo. Človek by povedal, fajn, to je dobré. Najskôr sa budem zaoberať pojmom národné cítenie resp povedomie. Predstavujem si pod tým, že môžem byť hrdý na svoju vlasť. Že si ju chránim pred neprajníkmi ktorí na ňu kydajú, že ju prezentujem v zahraničí ako super-trooper, že sa zaoberám tradíciami, ktoré vytvárajú dlhodobé hodnoty. V protiklade stojí všetko, čo vnímam v okolí (tým pádom si asi ten pojem vysvetľujem zle). O vedúcom predstaviteľovi národnej strany sa do médií dostanú informácie o tom, aký bol vagabund, ako kradol a neviem čo všetko robil. Jeho preferenciám to síce na množstve nepridá, čo je tragické, ani neuberie. Tým pádom je všetkým “národovcom” jedno, že ich vedie človek označovaný ako zlodej. To je jedna možnosť. Vypovedať by to mohlo napríklad o tom, že voličská základňa sa riadi heslom vrana k vrane sadá alebo je jednoducho ľahostajná a nezáleží jej na našom národe. Druhá možnosť je, že sú voliči natoľko presvedčení o nepravdivom očierňovaní, až sa danou vecou nezaoberajú. Celé je to na posúdení ľudí.

Druhá vec, ktorá ma udivuje je prezentovanie národného povedomia u pospolitého ľudu. Našu národnú hrdosť prezentujeme tým, že nadávame na južných susedov, nadávame na západných susedov, nadávame na všetkých zahraničných ľudí, ktorí prídu do našej krajiny, robíme im zle, chodíme do zahraničia a tam nadávame, robíme neporiadok a snažíme sa odprezentovať čo najnegatívnejšie. Doma serieme nad hrobmi našich pôvodných národovcov tým, že nie, že preberáme zahraničné slová, my ich dokonca komolíme a ani sa nesnažíme ich poslovenčiť, jednoducho už niektorí jedinci zrejme presvedčení o svojej neskonalej múdrosti musia v takmer každej vete použiť nejaké cudzie slovo. To je hrdosť. Som na nich všetkých hrdý. Nerozlišujeme medzi kvalitou a nekvalitou, rozlišujeme medzi tým, či je to tuzemské alebo zahraničné. Keď náhodou podnikáme, namiesto toho, aby sme aj zahraničiu ukázali že to vieme a máme sa čím chváliť, tak radšej si znepriateľujeme aj našich bratov neochotou, aroganciou a hlúposťou, aby neboli o kúsok viac hrdí na to, odkiaľ sú. Všetko čo má do činenia s umením a je zo slovenska je trápne a nemá to “drive” (ano, aby som dotvoril atmosféru, tak som to takto napísal). Nezaujíma nás ani jedna z dôležitých súčastí národného povedomia. Naša história. Odhliadnúc od toho, že ak sa človek chce o našom území dopátrať niečo z obdobia pred Cyrilom a Metodom, tak má smolu (a predsa by sa určite toho dalo nájsť veľa), z tisícročnej histórie útlaku vedľajších susedov sme sa naučili akurát to, že sme si dali skákať po hlave. O nejakých detailoch, ktoré sa udiali v tej dobe na našom území tiež nič moc. Keď sa decká v škole dopracujú k časom okolo 1848, je im to smiešne. Mladí vedia akurát to, že pred 1989 tu bola doba temna, kedy sme pomaly nemali ani mestá a po roku 1989 sme sa stali najlepšou krajinou na svete a preto môžme na všetko srať.

Sme skutočne uvedomelý a hrdý národ.

Celý zákon nie je iba o zakazovaní púšťať decká do barov a podobne, má riešiť množstvo rôznych vecí, ja budem písať všeobecne, pretože nie som legislatívny analytik ani sociálny pracovník prípadne rodič. Navyše jeho najdiskutovanejšie časti aj tak súvisia.

Na internete a aj v médiách sa opäť vynorili kilogramy instantných analytikov a iných prírodných živlov, ktoré s tým nesúhlasia, lebo predsa za deti je zodpovedný rodič. Ako to už na slovensku chodí, alternatívu poskytnúť nevedia, preto si v duchu ich ideológie domyslím, že za trest, že rodičia na svoje deti serú alebo srať musia, budú zavretí do basy. Každý do jedného, až kým nezčernajú alebo sa nenaučia, že o deti sa starať má. A tie deti zmrazíme, kým rodičov z basy nepustíme aby sa neohrozil ich mravný vývoj počas neprítomnosti milujúcich. Zčernaných na výchovu pripravených rodičov pošleme domov a kuriérske služby im prinesú ich deti, doma ich položia k radiatoru (v lete na balkón) a počkajú si. Po niekoľkých hodinách nastane idilický začiatok novodobého Slovenska.

Dnes som narazil napríklad na tento blog (aká náhoda, opäť človek pochádzajúci z českej republiky kritizujúci našu legislatívu, ja to nerobím naschvál, skutočne len náhodou som to objavil). Okrem iného tam píše, že sme už zažili dobu kedy nám vraveli čo môžme a čo nie, že prečo ju máme vrátiť. Jednoducho preto, aby nemali decká v hlavách tak nasrané, ako má tá autorka. Držím jej palce, aby sa jej narodili rovno štvorčatá, ku ktorým bude pristupovať že im nič nebude zakazovať a prikazovať a ako 12 ročné ju skupinovo znásilnia a podrežú, pričom svoj čin zverejnia na internete a rozošlú mobilom kamarátom. Nech si to užije. V diskusii som sa ešte dočítal od ďalších ľudí, ako sa decká budú stretávať tajne a bude to horšie ako keď sa ožierajú v podnikoch. Aby som to všetko samozrejme ako vždy (inak by som sem nepísal) vyvrátil, zaspomínam si na svoje detstvo.

Keď som bol fafrnok, mohol som byť na rybách alebo sa bicyklovať väčšinou do 19:00, v lete do 21:00. Keď som mal tak 13-14 rokov, nahrával som si z rádia kúpeného od vietnamca na magnetické pásky hitparády z rádia. Raz za čas som sa objavil na podujatí v dome detí, ktoré bolo akási diskotéka pre deti. Tuším bývala do 18-tej alebo 19-tej (áno, začínala sa popoludní). Potom som začal dochádzať do väčšieho mesta na strednú. Tam som už niekoľko krát šiel aj na väčšiu diskotéku. Občas sa tam so mnou chceli dáki neandertálci biť ale nikdy sme sa do toho štádia nedostali. Potom som občas okúsil alkohol ale piť v slova zmysle, že idem do mesta aby som si nepamätal ako idem domov som začal až po strednej. Dovtedy sme si zvykli na také zverstvá vybaviť stanovačku alebo chatu. A boli sme spokojní, boli sme slušní. Mal som už od fafrnkovej doby spolužiakov, ktorí nemuseli z bicyklovania alebo inej aktivity byť doma o 19:00 prípadne 21:00. Oni sa ani nejako nebicyklovali, venovali sa rozbíjaniu okien, fajčeniu a podobne. Alkoholu sa venovali tiež oveľa skôr. V dobe, keď som ja ako som spomenul chodil občas na koncert alebo diskotéku sa viac-menej pozrieť oni už boli tí neandertálci, ktorí ma chceli biť. Nakoniec si nedokončili ani učňovky a neandertálci sú mnohí z nich doteraz a tiež sa chcú za všetko stále iba biť. Píjú menej, hlavne toľko, koľko im Fikuláš poskytne v dávkach. To je pravda. Dostal som sa však k podstate.

V dnešnej dobe fafrnkovia akosi preskočili bicyklovanie, preskočili aj nahrávanie hitparád, dokonca preskočili aj tie detské “diskotéky”. Dnešní fafrnkovia v tých ich malých nevyrastených papuliach premielajú vajgle, vďaka ekonomickému rastu krajiny majú aj väčšie vreckové (nehovorím o absolútnych hodnotách ale o reálnom vreckovom vzhľadom k aktuálnym cenám atď), ktoré im zaplatí každotýždenné experimentovanie s tajomstvami svojho metabolizmu v podobe alchimistických mixov najrôznejších treťotriednych páleniek. Sukne u fafrnkýň sa dajú nazvať skôr jánošíkovými opaskami než módnym oblečením a dovolil by som si tvrdiť, že niektoré sa nezdržujú ani so spodnou bielizňou aby toho stihli za večer čím viac. Namiesto pesničiek z rádia na spôsob “be my lover, baby be my lover…” – La Bouche a spol idú fekálie od ľudí, ktorí fafrnkov jednoznačne učia, aký je život na ulici ťažký. Vyštudovaní na štátnych školách za štátne peniaze v pokoji minulého režimu budú malým debilom rozprávať (to nie je spev) že sú pohlavné údy, že všetky ženy sú vagíny a nech odsúložia každého, kto s nimi nesúhlasí (som to zjednodušil). Fafrnkyne o sebe s radosťou počúvajú aké sú pracovité (výraz pre vykonávateľku najstaršieho remesla si dosadíte) a potom sa tak aj správajú lebo je to in. Fafrnkovia majú pocit, že zámena mien ľudí s mužským prirodzením je tak bežná ako počas puberty masturbovať. I keď neviem či po tých syntetických sračkách, ktoré si do gebulí vkuse tlačia na niečo podobné pomyslia. Sú sprostí a sprosté lebo sa vôbec neučia, mozgy im degenerujú a potom už skutočne nerozlišujú. Nedávno som stál na autobusovej zastávke. So strašným hlukom z jedného vystúpila bandička možno 6 fafrnkov. Šéfovala im fafrnkyňa, ktorá musela byť z cudziny, lebo z jej slovenského slovného prejavu sa dalo badať možno 5-6 výrazných slov a niekoľko slovies (z kontextu vychádza, o aké šlo). Obhadzovali niečím okoloidúce prostriedky verejnej dopravy a asi len môj škaredý pohľad a skutočnosť, že mám aspoň 2x toľko rokov, čo najstaršie z tých deciek a k tomu primeranú postavu ich odo mňa držala ďalej. Ale čo s nimi, keby mi aj niečo urobili, mám im rozmlátiť papule? Najskôr by som im polámal nejaké kosti na tvárach, vymlátil zuby a podobne. Len by som mal samé problémy. Niekoľko krát sa mi v sobotu stalo, že som večer cestoval z mesta. Keďže bývam v prievoze, mhd chodí okolo dopleru. Vychýrený podnik pre detiská. Keď fafrnkovia vyrastú o pár rokov na takých 16-18, stúpne im náležite sebavedomie. Už nie sú malí vychrtnutí fagani. Rozhodnú sa napríklad, že dopler je ďaleko, tak sa ožerú ako prasce ešte na zastávke. Potom nastúpia do trolejbusu, zapália si cigarety a stereotypnú cestu si krátia pokusmi o vykopnutie okna prípadne inou pohybovou aktivitou. Čo sa deje keď dôjdu do cieľa svojej cesty prenechám mojej a čitateľskej fantázii.

Niekto by argumentoval, že aj kedysi boli podobní “nespratníci”. Áno boli. Ale neboli podporovaní médiami, neboli podporovaní super-trooper masovou filmovou produkciou o kradnutí áut za 60 sekúnd a inými sračkami, neboli podporovaní tým, že keď zasran udrie dospelého, ten mu to nemôže vrátiť lebo je to týranie atď atď. Preto sa pomer vymenil. Kedysi bolo nespratníkov málo, často boli vo vyrovnávacích triedach, prípadne v osobitných školách. Dnes sú špeciálne školy len pre nejako špeciálne problémových ľudí čo sa týka aj intelektu atď. Namiesto vyrovnávacích tried je v móde decká vexlovať už od základky zo školy do školy a potom fagani vedia, že sa nemusia učiť lebo iná škola ich vezme keď ich vyrazia. Ak majú navyše zazobaných milujúcich rodičov, tak pre nich sú súkromné školy. Z tých niekoľko dobre vychovávaných vyrastú určite dobrí ľudia, ktorí sa aj budú vedieť o seba postarať. Ale o henten odpad sa budem starať ja, budú sa o nich starať ich slušní rovesníci a množstvo iných ľudí.

Ďalším protiargumentom by mohlo byť, že veď majú pubertu a z toho vyrastú. Keď sa pozriem na ľudí okolo 18-19 rokov, ktorí by už mali svoje ambície realizovať a začať sa utriasať, tak nič zaujímavé nevidím. Vidím to isté, čo vidím v nižších ročníkoch.

V závere sa vrátim k začiatku. K tej určite najlepšej myšlienke sveta, že keď im zakážeme sa ožierať v podnikoch, budú sa ožierať kade-tade. Nebudú. Množstvo z tých deciek sa totiž ožiera, lebo to vidí všade naokolo. Keď nebudú vidieť svojich kamarátov ako sa ogrcaní válajú po zemi, nebudú mať ani oni snahu sa ožierať. Samozrejme, budú v skupinkách chodiť kade-tade, budú rovnako riešiť chaty ako sme ich riešili my, i keď dnes skôr to riešia “na byte”. Ale bude to mať určite oveľa lepšiu kultúru a hlavne, bude to v oveľa menšom množstve.

Verím, že som nič z toho, čo som chcel napísať nezabudol. Keby náhodou, napíšem ďalší výchovný blog

Dnes som čítal tento blog. Autor v ňom píše o novele antidiskriminačného zákona. Vyjadruje svoj názor proti feministkám, s ktorým dokonca aj súhlasím. Je to v mojich očiach niečo podobné neonacistom. Áno, tiež budem dnes kontroverzný. Feministky sú ako neonacisti. Poznám aj niekoľko žien, ktoré mali problémy s mužmi a dokonca žiaľ zažili aj znásilnenie. Na rozdiel od tých kráv, ktoré sa radia k feministkám. Tie podľa mňa také ženy nepoznajú. Inak by tak sadisticky neparazitovali na ich tragédiách. Sú to len tupé príživníčky.

Nech je ako chce, každý zákon ktorý sa zakladá na dojmoch a pocitoch je deravý. Na základe tohto zákona ľudia môžu kľudne začať medzi sebou žabomyšie vojny, keby sa nudili prípadne potrebovali zmenu stereotypu. Môžme polemizovať aj o jeho uplatňovaní. Čisto teoreticky, iks krát som na pracovisku zažil rôzne narážky od žien na moju osobu. Často ma to nezaujímalo, preto som si to nepripúšťal. Keby mi to ale bolo nepríjemné a začnem si vymáhať uplatnenie tohto zákona, jednoducho by som neuspel. Lebo ja som ten zlý, nie ženy.

S ochranou dôstojnosti súhlasím. Predstava že dáky úlisne sa tváriaci “alfa samec” terorizuje svoju kolegyňu na pracovisku otvára môj vreckový nožík ležiaci na stole. Súčasne ho ale otvára aj predstava, že kvôli tomuto zákonu bude muž kolegyňu na pracovisku ignorovať. Vzhľadom na to, že najnebezpečnejším tvorom je ohrdnutá žena dotvorím príbeh o tom, ako sa rozhodne pomstiť mu pomocou tohto zákona. A je to. Nezmyselné? Áno. Možné? Určite.

Aj keď je blog napísaný možno príliš agresívnou formou, ide o názor autora. Správca a prevádzkovateľ blogového systému mu umožnil ho vyjadriť a on nesie v zmysle demokracie a práva zodpovednosť za prípadné porušenie zákona jeho obsahom. Toho sa nedopustil. Tu už prechádzam k druhej časti. Cenzúre.

V našich končinách nie je nič nové, že diskusie sa nemoderujú (necenzúrujú). Podľa môjho názoru sú na to veľmi jednoduché dôvody. Médiá u nás skúšajú kým sa dá čo najviac vymlátiť z internetovej reklamy. Internetové stránky pre ne zatiaľ nie sú prestížou ale akousi nutnosťou. A tak sa stáva že sú schopné natrieskať aj 3 – 4 flash reklamy jednu cez druhú. Zarobia na nich tak, že človek na ne MUSÍ kliknúť aby sa zavrela a dostal sa k normálnemu odkazu na stránke. A tak potrebujú, aby človek MUSEL kliknúť čo najviac krát. Preto nechajú stádo tupcov nech si kydajú na hlavy koľko im ich krivé prsty ráčia. A tu to prichádza. S informatizáciou spoločnosti a znižovaním cien za pripojenie sa tento silný nástroj – internet dostáva do rúk úplných tupcov. Sú to ľudia, ktorí nemajú rozhľad, nemajú rozum, majú akurát počítač a pripojenie. Niektorí z nich sa aspoň snažia diskutovať. Iní nie. Iní si potrebujú riešiť svoje komplexy že kvôli flákaniu sa počas štúdia boli outsideri, že boli za debilov a že v skutočnom živote za debilov sú aj dnes. Internet im dáva pre nich samozrejmú anonymitu a slobodu (pre nich hovorím preto, lebo internet nie je anonymný a ani nedáva ľuďom absolútnu slobodu, čo rozumní ľudia – rozumní používatelia vedia). Čo to je absolútna sloboda? Anarchia. Každý si robí čo chce a tvrdí čo chce. Slovo argument nepoznajú. Na základnej škole ho možno iba počuli ale keďže mali problémy v škole, tak ďaleko aby sa naučili s tým slovom pracovať a hlavne ho pochopili, neprišli. Nie sú schopní ani tzv. kriticky myslieť. Kriticky myslieť znamená vnímať text ako celok a pochopiť ho. Nie povrchne vytrhávať najsilnejšie vety z kontextu a potom sa reakciami na ne strápňovať a pochovávať posledné zvyšky dôstojnosti, na ktoré dovtedy ešte mali nádej. Reagujú prchko, povrchne, bez konceptu. Bez spomenutých argumentov. Rovnako ako v tom blogu. Stačí kliknúť na reakcie. Hneď na začiatku reaguje akýsi čech. Holt, (ako by bratia česi povedali) má smolu že píše česky. Je výrazný a preto si jeho priblblé strácanie času reagovaním na blogy pamätám už z minulosti. Svoju blbosť v tej diskusii prejavil tým, že nebol schopný ani myšlienku vložiť (prvú myšlienku) do jednej reakcie, čo bolo aj prchké. Na základe prchkosti by sa dalo predpokladať, že nedokáže vnímať text ako celok a preto reagoval vytrhnutím z kontextu nejakej časti blogu, čo mu spôsobilo emotívne vybočenie z denného trendu. Pekne zapadá do môjho profilu. Vyjadrovať sa k tomu, prečo má záľubu reagovať k slovenským autorom veľmi nebudem, musel by som totiž vedieť či len má potrebu ako pozostatok ich niekdajšej nadvlády nad slovenskom dokazovať si, že je viac alebo žije na Slovensku. V tom prípade by som sa zamýšľať nad tým, prečo nepíše slovensky tak, ako jeho bratia vyžadujú od slovákov písať a rozprávať česky v tom ich západoeurópskom (ako sa občas nazývajú) prdinci. Ďalšia moja kontroverzia. Napriek tomu, že mám z čiech niekoľko dobrých kamarátov aj bývalých kolegov (ktorých tiež pokladám za kamarátov), na ich stránkach (.cz) na slovákov dobrého slova prečítam len občas. Tak som ich dnes nazval prdincami. Nech ich aj rozdrapí.

Pripojím ďalší príspevkok z reflex.cz, v ktorom autorka píše o cenzúre v New York Times. Prečítajte si to, veľmi pekne to vyjasní, čo som chcel napísať. Dokonca si všimnite, že je to český server a česká autorka, preto som súčasne vzal ľuďom, ktorí by si mysleli že som proti čechom zameraný, vietor z plachiet. Nech ich aj rozdrapí. Je mi to opäť jedno.

Aby som to ešte ozrejmil. Väčšina tých diskutujúcich nemá na to, aby dokázala napísať ani súvislú reakciu na blog. Už vôbec nedokážu to, čo dokážu blogeri. Utriediť si myšlienky a obetovať množstvo času úvahám o tom, čo napíšu a samotnému písaniu (každý nemá štátnicu zo strojopisu ako ja a tak si vážim každého, kto sa pomaličky snaží písať texty aj keď mu nikto nič za to nedá, bude mať len dobrý pocit, či už za skutok, či bude na seba hrdý alebo čokoľvek). Potom príde nejaký tupec a len preto, že je neschopný začne jeho snahu pošľapávať. Nech si napíše svoj blog a v ňom nech nadáva na koho chce. Ak zajde ďalej ako je prípustná hranica, ponesie zodpovednosť. Preto som ja za cenzúru. Preto aj na roxorii nemôže písať kto chce, čo chce napriek tomu, že je to blog hlavne pre kamarátov. Aby som nevyzeral ako dáky cenzuristický amatér, tak moderujem čiastočne diskusie na stránke, ktorá má tisícové návštevnosti denne. A tam sa s podobnými tupcami stretávam denno denne a bez milosti ich korigujem.

Ak chcete po tomto zatiaľ najkontroverznejšom (verím že kontroverznejší už nenapíšem) článku na roxorii na mňa kydať, do toho. Ak budú reakcie konštruktívne, tak ako všetky doteraz budú zverejnené. Ak nie, založte si svoj blog a tam môžte písať aký som zlý, blbý a neviem čo vsetko (potom mi prosím nalinkujte tento článok nech mi privediete nových čitateľov).