Bedári
Od štvrtku vznikla miliarda rôznych príspevkov od rôznych ľudí na tému zhromaždenia na Hodžovom námestí. Existujú dva tábory, ktoré majú svoje dva argumentačné smery. Prví sú zhromaždení a ich podporovatelia, druhí sú ich zosmiešňovatelia. Ja sa budem v mojom príspevku zaoberať niečím iným, o čom som nikde nečítal.
Pred približne 3 mesiacmi som sa presťahoval. Zhodou okolností na také miesto, z ktorého terasy vidím ambasádu ČĽR a aj hotel Bôrik, kde bývajú ubytované všetky zahraničné hlavy štátov a podobne pre vládu významné návštevy. Za ten čas, čo tu bývam som už zaznamenal 3 zhromaždenia pred čínskou ambasádou. Jedno bolo veliké, šiel nejaký pochod zrejme až z mesta a potom tu rozprávali do ampliónu a vyhrávala im muzika. To najmenšie bolo v daždi, úplne tiché. Na plot oproti ambasáde umiestnili malý transparent a mlčky stáli v daždi. Neštekol po nich ani pes. No napriek tomu sem prišli a boli tu. Budem predpokladať, že len kvôli nevedomosti o týchto protestoch môže niekto tvrdiť, že nešlo pred prezidentským palácom o poukazovanie na svoje ciele ale iba o tupú provokáciu bez hlbšieho zmyslu. Boli to tí istí ľudia, čo boli vtedy tu. Koho potom provokovali a na úkor koho sa zviditeľňovali tu? Ak niekto o ostatných zhromaždeniach vedel a napriek tomu tvrdí to, čo tvrdí, je to prinajmenšom ignorant. Alebo možno závidí, že nejakí predstavitelia tých zhromaždencov sa dostali do médií. A prečo nie? Chce im to právo uprieť? To niečím nezaváňa. Presne tak, nezaváňa, smrdí.
Druhá strana aktérov bola zložená z čínskych zhromaždených. Vo štvrtok ráno tu v okolí bolo policajtov toľko, že to bolo až zbytočné. Keďže bolo 30 stupňov, tak sa snažili postávať v tieni a určite boli nadšení z toho, že stoja pol dňa zbytočne pri nejakých zátarasách, ktoré tam nemali zmysel, lebo keď čínsky prezident nechodil, zátarasy boli otvorené a keď šiel, tak stačilo aby sa postavil policajt s červenou halapartničkou a auto zastavil (zátarasy proforma, vážiace pár kíl s veľmi úzkou základňou). Okrem toho sa po oboch stranách širokej cesty pri ambasáde smerujúcej k Bôriku vytvorili dva rady Číňanov s červenými šiltovkami. Všetci boli v zvláštnej eufórii. Občas keď som vykukol, tak si tam mávali vlajkami, všetci boli veľmi naradostení. Občas, keď prechádzalo civilné auto, tak zátarasu odsunuli a celý tento dav začal doslova šaliet. Presne to sa stalo aj keď som okolo nich musel prejst na mojej ceste do mesta. Akoby mali na očiach nejaké tienítka, niekoľkí mi vošli pod nohy. Niektorí tým že hala-bala tam pobehovali ako zmyslov zbavení do mňa drgli. Bolo to zaujímavé, preto sa nečudujem že tak krvopotne bránili na Hodžovom námestí neskôr svoju hlavu republiky. Miestami pomedzi nich chodili oblekoví Číňania, ktorých všetci označujú za agentov nejakej čínskej štátnej zložky. Ja si to myslím tiež. Neboli to bežní organizátori. Nesprávali sa ani ako nadšenci, ani ako bežní organizátori z nejakého zväzu. Neustále kontrolovali priestor, keď som na niektorého z nich upriamil pohľad, tak sa postavil obďaleč a potom ma pozoroval. Niektorí sa zase rýchlo presunuli inam. Ich činnosť priamo pri incidente na Hodžovom námestí môžem posudzovať len z videí a fotiek. Bolo ich celkom dosť a bolo zaujímavé, že aj tam sa extrémne kontrolovali a na rozdiel od zhromaždených Číňanov s červenými šiltovkami si zachovávali chladnú hlavu a stále kontrolovali priestor. Následne sa vždy vzdialili o niekoľko metrov od už vyvolanej šarvátky. Grandiózni organizátori, určite si to museli trénovať dlho. Ale objektívnosť mi chýba, lebo som tam fyzicky nebol. Sedel som v krčme a pil pivo. Áno vo štvrtok popoludní.
Neprináleží mi hodnotiť ani ČĽR. Čerpal by som len z tých istých zdrojov, z ktorých čerpajú všetci ostatní. Zaráža ma však postoj našich hlaváčov. Vlastne sa nič nestalo. Keď biela, tak aj čierna, čítal som, že vraj zatkli aj 4 Číňanov nie len 5 Slovákov (veta bola konštruovaná akoby to mal byť argument na podporu objektívnosti). Lenže nič ďalšie. Môže to znamenať, že médiá tým štyrom nevenujú pozornosť, že nič od policajtov nevyplávalo von alebo to môže znamenať, že to nie je pravda. Rovnako by ma zaujímalo, čo sa stalo ďalej s tou čínskou aktivistkou, ktorá porátala schody do podchodu dotykovou metódou pomocou svojej hlavy. Jej sa tiež nikto viac nevenuje. Ukázali krv vo štvrtok a to je všetko. Na druhej strane je jeden slovák, ktorý tvrdí že mu tiež tiekla krv, že mal modriny, pomliaždeniny. To len každý spomína, ale tiež som to nevidel.
Zo všetkého môžem usúdiť, že naše orgány sú tie najspravodlivejšie a všetko zvládli na jednotku. Ďalej je množstvo ľudí presvedčených, že naši zhromaždenci napriek ich nízkemu veku sú tvrdí kalkulanti a z celej udalosti sa snažili vytĺcť bližšie nedefinovateľný vraj politický kapitál, že médiá sa na jednej strane tvária ako podporovatelia slobody, lenže neskúmajú jej podstatu. Ukážu bitku, ukážu krv. A koľko pútavých príbehov mohli reportéri získať napríklad aj od tej čínskej aktivistky. Tým možno aj pár z ľudí, ktorí by sa snažili hľadať vo štvrtkových udalostiach pravdu znechutia a tak si zostanú verní svojmu čierno-bielemu, respektíve červeno-modrému svetu, ktorý nastavuje kritériá objektivity a pravdy. Víťazmi sú len účastníci rokovaní. A o týždeň bude asi po paráde.