Odpočuté v čakárni 2
Dnes moje vyšetrenia pokračovali. Bol som skoro ráno na odber krvi, preto sa v čakárni nenachádzalo veľa dôchodcov. O to pestrejšie to však bolo.
Sedel som chvíľu na lavičke, keď som si všimol ako zo záchoda vyšiel nejaký pán. Pozornosť som mu venoval preto, že ma premieriaval a skúmal. Evidentne som bol jediný, kto počas jeho neprítomnosti prišiel. Mal obuté snehule. Nevidel som to veľa rokov. V Bratislave asi nikdy. Navyše bolo dnes teplo a samozrejme žiaden sneh. Okrem snehúľ ma zaujala masívna páperová vetrovka. Ako z hôr. Sadol si k jednému staršiemu pánovi – na prvý pohľad dôchodcovi. Položil mu prvú otázku: “aký časopis to čítate”? Odpoveď znela, že dobrý. Na to zareagoval: “to je dobre, časopisy treba čítať. Aj knihy je dôležité čítať”. Pán sa postavil, namieril si to k záchodu. Nechal na lavičke položené nejaké kľúče. V tom vyjde von sestra a vraví: “Vráťte mi tie kľúče!” Pán sa otočí, vezme kľúče so slovami: “vrátim vám tie kľúče”. Potom odchádza na spomínaný záchod. Po chvíli sa vráti a znova sa pýta toho dôchodcu, že čo si píše do časopisu za poznámky. Ten mu vraví, že si žiadne nepíše, že vypĺňa krížovku. Pán na to odpovedal, že je dôležité vypĺňať krížovky a chvíľu bol ticho. Následne sa opýtal: “vy ste dôchodca, že? ” Po kladnej odpovedi pokračoval, “máte dobré dôchodky, dôchodcovia majú veľa peňazí?” Dôchodca sa pousmial a povedal, že áno. Pán pokračoval veľmi zaujímavým výrokom: “to je dobre, ja budem plný invalid, tiež budem dostávať veľa peňazí, budem mať všetky peniaze sveta”. “Načo sú peniaze?”, znela odpoveď od dôchodcu. Pán zakontroval že dobrá otázka, že ich vymysleli sumeri. Potom bola chvíľa ticha. Pán vytiahol na dôchodcu nejaké fyzikálne teórie a metódy riešenia nejakých strašných problémov o ktorých som v živote nepočul, že či ich dôchodca pozná. Po zápornej odpovedi sa opäť vybral na záchod. Z ordinácie vyšla sestra, všimla si otvorené dvere na záchode, od ktorých jej pred pár minútami vrátil pán kľúče a len tak sama pre seba sa opýtala načo je ten záchod otvorený, či naň ešte stále chodí ten psychiatrický pacient.
A ja som si pomyslel, ďalšia obeť matfyzu.
A ja som si pomyslel, ďalšia obeť matfyzu.
uzasny zaver! jeste ted se smeju