roxoria.org

Dnes som bol po niekoľkých rokoch v čakárni u všeobecnej doktorky. Väčšinou som chodil len k zubárovi alebo sa objednával na konkrétny čas. Dnes som teda chvíľu čakal v spoločnosti množstva dôchodcov. Komunikovali veľmi bezprostredne, napriek tomu, že sa navzájom evidentne nepoznali. Spočiatku nudné témy ako vzdušné pekné topánky, Baťa za starých čias atď.

Zaujímavé to začalo byť, keď prešli na tému lieky, choroby a spol. Vďaka tým topánkam. Lebo si ich jedna pani kúpila blízko lekárne. Tú odporučila druhej pani, vraj tam dávajú body, za ktoré potom dostanú zľavu. Jeden bod bol jedna Slovenská koruna. Druhá pani skonštatovala, že ona má drahé lieky. Že za ne platí 400 korún. Vraj jej doktor povedal, že už existujú novšie lieky, ktoré sú oveľa lacnejšie pre ňu. Ale ona ich nechce, lebo telo je zvyknuté na tieto staré, tak by jej nové určite nepomohli. A vraj počula od nejakej pani, že inému pánovi vymenili lieky a mu urobili zle. Mladí doktori vraj predpisujú moderné lieky a starí doktori staré. Preto sa zhodli, že je lepšie chodiť ku starým doktorom. To už v čakárni boli len tieto dve staršie dámy. Chvíľu bolo ticho, asi im nenapadla ďalšia téma.

Onedlho však prišla ďalšia. Všetkým sa pozdravila a pre plénum čakajúcich povedala, že sa veľmi nevyspala, prišla sa opýtať či môže dať lieky ráno svojej matke o ktorú sa stará a že kvôli tomu nechce čakať. Spustila sa veľká debata o tom, aké je ťažké opatrovať. V podstate niečo na tom bolo, pani sa stará o svoju slepú 94 ročnú matku. A vraj slepota je najhoršia choroba. To sa druhej pani nepáčilo. Kontrovala, že všetky choroby sú zlé. Tá prvá, že ale tá slepota, to ani nikam nemôže chodiť, že už 8 rokov. Druhá pani, že ona sa starala o svojho muža až 10 rokov, že bol po mŕtvici a že to bolo horšie ako slepota. Prvá nestíhala, lebo táto druhá bola výrečnejšia. Podľa spôsobu vyjadrovania to bola vzdelaná dáma, ktorá dokázala narábať so slovami. Tak prvá obrátila tému na to, že nevládze, že zle vidí už aj ona a že to opatrovanie je ťažké. Druhá sa ale nedala. Povedala, že ona je tiež skoro slepá, že už má obe oči operované a na jedno už aj tak skoro nevidí. Následne vložili nové zásobníky a začala prestrelka o tom, ktorá má viac chorôb a ku koľkým lekárom chodí. Atmosféra hustla, ale otvorili sa dvere na ordinácii. Vošla dnu pani, ktorá bola na rade a do dverí sa ešte votrela aj tá, ktorá je unavená a nechce sa jej čakať. Cez dvere zakričala na doktorku, že či má dať svojej matke lieky teraz ráno, že len preto sa vtiera. Bolo už viac ako deväť hodín, čo už je pre dôchodcov obed. Doktorka jej povedala, že samozrejme musí, to sa jej asi nepáčilo, tak vošla do ordinácie a ďalej už neviem.

Z toho som sa dozvedel, že dôchodcovia to majú ťažké. Musia brať lieky, ktoré sú drahé. Tie novšie a lacnejšie im predpíše len mladý a asi neskúsený doktor a oni majú predsa za život viac skúseností. A že zdravý dôchodca je menejcenný. Kto nemá niekoľko chorôb, nie je dôchodcom. Nabudúce sa spýtam mojej starkej, čo si o tom myslí.

Určite sa im nechcem posmievať, stačí že ako mladý nevychovaný som neslušne počul celé ich rozhovory. Len mi pripadá zvláštne, keď sa predbiehajú v tom, kto z nich sa má horšie. Nakoniec, možno ich predbehnem skôr, ako sa dôchodcom stanem.