roxoria.org

Žabomyším vojnám medzi Slovenskom a Maďarskom sa snažím vždy vyhýbať. Nevšímam si ich, pretože je to súčasťou koloritu, ktorý nás všetkých dofarbuje a neprináša mi to žiaden úžitok. V posledných dňoch toho bolo ale príliš veľa, dokonca sa to začalo šíriť aj tam, kde som sa kedysi o týchto “sporoch” dočítať nevedel a tak som sa začal zaujímať, čo vážne sa stalo.

Fanúšikovia dostali po papuli. Aj jedni aj druhí. To je fakt zachytený aj na videozáznamoch. V prvej línii sa vynárajú zatiaľ národnostne nepodfarbené údaje o tom, že bol zásah neprimeraný. Že si to za výtržníkov odniesli slušní fanúšikovia, ktorí chceli iba nevinne povzbudzovať. To je tiež možné. Ale keď by som ja aj bol fanúšik futbalu a náhodou aj niektorého z klubov, ktoré cez víkend hrali v Dunajskej Strede, tak by som tam nešiel. Očakával by som tam totiž už prirodzene masaker. Rovnako ako bývajú masakre na podobných podujatiach kdekoľvek inde. Naopak, ak by som vyhľadával práve masakre, tak by som šiel na tento zápas. Z predstavy, že obľubujem, ako sa mi v ústach lámu zuby od kopancov aktuálnych nepriateľov ma mrazí. Bŕŕ.

Ďalej som zachytil, ako sa zorganizovali pred Slovenskou ambasádou v Budapešti nejakí ľudia, ktorí tam proti tomuto zákroku protestovali. Na prvý pohľad je všetko v poriadku, možno sa im zdal zásah neadekvátny. Potom som si ale začal vyhľadávať na maďarských stránkach. Obmedzil som sa len an tie, ktoré boli v anglickom jazyku, lebo maďarskému nerozumiem. Prečítal som si niekoľko výkladov danej situácie. Niektoré sa približovali výkladom našich médií, niektoré menej, niektoré vôbec. V extrémoch som sa dočítal, že sa spojili pravicoví extrémisti Čiech, Poľska a Slovenska proti fanúšikom z Maďarska. To bola konečne novinka vyčnievajúca zo šedého zhluku ostatných informácií. Ešte viac vyčnievajúca bola skutočnosť, že vraj PZSR zaútočil na Maďarských fanúšikov. Potom neviem načo tam prišla slovanská extrémistická koalícia podľa tých médií, keď “špinavú prácu” podľa nich urobil PZSR. A najvyčnievajúcejšie znel nejaký komentár nejakého užívateľa, ktorý napísal, že včerajšie protesty pred Slovenskou ambasádou v Budapešti neboli protestami ale pietnou akciou za mŕtveho nebožiaka fanúšika z Maďarska, ktorého zabil policajt. Keby som to všetko spísal, tak dospejem k tomu, že polícia zasahovala na oboch stranách a aj zatknutí, aj zranení boli na oboch stranách. Počty boli rôzne ale na tom nezáleží.

Opäť sa vrátim k médiám. Na základe videozáznamov sa nedá vyvrátiť, že došlo k ťažkému zraneniu, keďže jedného zraneného odvážal vrtuľník. Vyberiem si niektoré z údajov prečítaných na rôznych stránkach a dostávam príbeh. Zaujímavé je, že mŕtvych u nás prevážame vrtuľníkmi záchrannej služby. To som nevedel. Rovnako je zaujímavé, že davy neorganizovane sa tlačiacich ľudí nazývame policajt a občana SR maďarskej národnosti preoperujeme v tom zhone na fanúšika z Maďarska. Zarážajúce na celom bolo, že daný komentujúci ani nevedel, o koho išlo. Stačilo mu, že nejaký slovenský policajt zabil maďarského fanúšika. Podobne asi tomu nebožiakovi nezáleží na tom, že niekto za neho organizoval pietnu akciu. Ak je pri vedomí, tak pravdepodobne myslí len na to, čo sa mu stalo a na to, či to prekoná.

Sporom SR vs. Hu sa nezaoberám. Ako som v úvode napísal, pokladám to za žabomyšie vojny. Pritom nevidím rozdiel medzi spôsobom “výstrelov” predstaviteľov SNS alebo maďarských subjektov. Rozdiel vidím len v tom, že u nás sa podobné protesty nedajú verejne organizovať, lebo sú postavené mimo zákon. Vyzývať občanov ako to hnutie 64 žúp ku krvavej pomste by u nás nikto nemohol (neberiem do úvahy, čo si môžu dovoliť politici). Ale to je legislatívny problém. Skôr je zaujímavé, prečo je to živené. U nás tiež bežne vyplávajú s maďarskou problematikou, keď sa rieši nejaký závažný problém vo verejnom sektore. Maďarská ekonomika zažíva nepekné časy. A možno je pre politikov prijateľnejšie, keď si pospolitý ľud nájde nepriateľa niekde inde, ako u seba doma. Nevyčítam to ako zámer, lebo je to prirodzené.

Obávam sa však dôsledkov na najnižšej úrovni. Spomínaným extrémistom nezáleží na tom, či ich niekto poštve pomocou vulgarizmov alebo navonok neutrálnymi defenzívnymi obhajobami svojho konania. Nie sú schopní to posudzovať. Možno na výnimky, ktoré tieto davy riadia. A tak im stačí ponúknuť nepriateľa. Stačí ponúknuť im ho v akejkoľvek podobe. Kam to povedie? Že slovenské auto v Maďarsku niekto podpáli alebo že maďarské auto na Slovensku niekto podpáli? Prípadne že nejaký “južnoseverný cudzinec – rozumej aj aj” dostane v tej druhej krajine na hubu? Lebo sa treba mstiť?

Verím, že bežným ľuďom to je ukradnuté celé. Nenávidieť len tak, lebo je to “in” je nesprávne a ľudia sú vychovávaní k tomu, aby to tak vnímali. Rôzne reči vznikajú pri pive, keď už málo ľudí chodí zbierať hríby alebo na ryby, tak sa nemôžu vystatovať svojimi úspechmi v tejto oblasti. A tak sa pasujú, kto vie lepšie nenávidieť. Tí sú aspoň neškodní. Nebezpeční sú ľudia, ktorí nemajú vštepené, že nenávidieť bez príčiny je veľmi zlé. A to sú tí, ktorí sa obhadzovali na zápase, ktorí si navzájom pália vlajky, ktorí od nadávok a slovných postrkovačiek prechádzajú ku konkretizácii hrozieb. Mysliac si, že to majú v rukách sa stávajú len lacnou armádou, jednoduchým nástrojom.