Samovrahom na pokračovanie
Od januára, kedy som zverejnil tento príspevok naň vďaka googlu reagovalo viacero ľudí. Ja teraz napíšem pre nich zhrnutie.
Komentáre, ktoré obsahovali iba invektíva som ani neschválil, preto sa tam nenachádzajú. Z nich, plus tej trochy neinjektívnych som sa dozvedel, že som vlastne chudák, lebo si vážim život a na samovraždu a iné hlúposti nemyslím. Zvláštne “entity” ma zaujali svojim posmrtným životom, lebo podľa ich filozofie neexistuje iná cesta, iná možnosť. Zákonite z toho vyplýva, že samovraždu spáchali. Píšu mi zo záhrobia a to mi skutočne lichotí, lebo kto sa môže pochváliť tým, že mu na blog prispievajú mŕtvi? Všetky tieto komentáre len potvrdzujú príspevok samotný. Pravdepodobne by som sa mal zabiť a ísť do záhrobia sa s ľuďmi porozprávať. Potom vstanem z mŕtvych a prídem písať o tom, že samovraždy sú výborný spôsob vysporiadania sa so životom. Následne budem po diskusiách písať, že ľudia, ktorí to odsudzujú sú chudáci, lebo si nič také neprežili, že nevedia o čom je život. Budem ako oni, neživý spasiteľ slabochov. Z čoho vychádzajú? Že ich problémy sú niečo extra? Že nikto iný nezažíva počas svojho života problémy, ktoré na prvý pohľad nemajú východisko?
Na prvý pohľad skutočne veľa zlých situácií nemá východisko. Ale to treba prestať sa ľutovať a začať rozmýšľať nie o tom, ako sa zabiť ale o tom, ako situáciu vyriešiť. A na to už nestačí čítať si o rezaní na kríž alebo pozdĺžne, ako som to písal v tom článku. Nie, nebudem mať ani štipku zľutovania, pochopenia. Len rozmýšľam, či je väčšia slabosť obhajovať samovraždy alebo ich spáchať. Ten, kto ju úspešne vykoná sa aspoň dokázal odhodlať k tomu jedinému, na čo sa zmohol. Ten, kto nie, je tak slabý, že nezvládol ani to. Potom skutočne neviem, či nie je lepšie aby to keď aj zlou náhodou dotiahol do konca. Inak len terorizuje svoje okolie a tak za svoju neschopnosť núti niesť zodpovednosť ľudí, ktorí si to nezaslúžia (keď neberiem do úvahy to, že úspešným pokusom ublíži ľuďom tiež ale možno to majú ľahšie). Bezcitné, priam kruté.
Je mi jasné, že ľuďom, ktorí na tento web opäť prídu cez vyhľadávanie spôsobov, ako sa zabiť to neprinesie nič iné, iba zlosť a možno aj ďalšiu sadu invektívnych komentárov na moju osobu. Stačí napísať komentár približne: “si to isté, čo ti napísali v tejto veci tí predo mnou”, lebo nič nové mi isto nikto nenapíše. Podobný scenár môžte použiť aj ak ma chcete presviedčať, že som sa nestretol s bolesťou z nešťastnej lásky, zo životného krachu, prípadne z iných z pohľadu životného horizontu krátkodobých problémov. No a čo, že sa človek spamätáva 3 roky zo vzťahu? Žije človek 6 rokov, že mu to zabralo tragických 50% života? Taký časový úsek už aj tak hraničí s posadnutosťou a silnou mystifikáciou dotyčnej osoby. No a čo, že sa človek dostane na dno a priblíži k bankrotu, príde o prácu? Treba čakať alebo hľadať riešenia? Takže si teraz vyberte šitíčko, staré tričko, vatu, vyrobte si malú voodoo bábiku mňa, kľudne ma môžte mučiť. Aspoň budete myslieť na niečo iné. Verím, že vás potom trkne.
Hlavne nezabúdajte, že prúserov má každý človek plný život. Ale životov má každý rovnako, iba jeden.