Ďalší mŕtvi chodci
V sobotu (17. 8. ) zomreli ďalší dvaja ľudia v Bratislave pod kolesami auta. Už to nie je nič výnimočné, boli podobných prípadov kilogramy. Tento ma zaujal hlavne preto, že rovno oproti miestu, kde sa to stalo som kedysi takmer denne stál na autobusovej zastávke.
Presnejšie sa to udialo tesne pred križovatkou Bajkalská-Vajnorská. V smere na Vajnorskú sú tam spolu 3 pruhy, jeden priamy, jeden vpravo, jeden vľavo. Z opačnej strany - od Vajnorskej sú tam necelé 3. Dva sú normálne, tretí je taký polopripájaco-autobusový. V oboch smeroch dáva táto široká cesta často veľa príležitostí pre rôznych “fitipaldiovcov” cítiť sa ako na pretekárskom okruhu, ktorý si vysnívali počas dlhých večerov pozerania motoristických časopisov. Inak povedané, lietajú tam veľmi rýchlo. Umožňuje im to široká cesta.
Druhou stranou mince sú ľudia, ktorí sa chcú dostať z jednej strany na druhú. Radi cez túto cestu prebiehajú, kľučkujú pomedzi autá, ak je dlhý rad na semafóre. Úplne prirodzene. Za ten čas, čo som tam čakával na spoj som videl množstvo vypätých až kolíznych situácií (nie len chodcov ale aj vozidiel medzi sebou). Množstvo z nich len vidiac na druhej strane svoj spoj klapky na oči a hajde utekať. Pritom možno 20, možno 30 metrov je veľmi pekná svetelná križovatka, kde môžu spokojne prejsť na zelenú a cítiť sa relatívne bezpečne.
Starú mamu s malým, myslím že 5 ročným dievčaťom tam zrazilo Audi A4. Toto už rezonuje všetkým v hlavách. Veľké, drahé auto. Určite mafián. Išiel prirýchlo. Áno, možno šiel bez ohľadu na auto rýchlo keďže cez víkend to tam vyzerá kľudnejšie a je teda aj predpoklad, že sa dá lepšie v situácii orientovať (podľa bulvárnych správ na internete sa dnes ešte stále len vyšetrovalo a polícia žiadala o pomoc svedkov) a teda, keby šiel predpisovo tak by možno vedel zareagovať lepšie. Vodič usmrtil dvoch ľudí. Ľudí, ktorí mali kúsok pri sebe prechod pre chodcov. On šiel rýchlo, ony dve šli kadiaľ nemali. Je mi z toho úprimne smutno. Rovnako, ako keď občas prechádzam mestom, niečo vybavujúc, relatívne sa náhliac a napriek tomu ak prebieham cez cestu, tak si viem urobiť ten čas a ísť podchodom či prechodom. Keď stojím na červenej a náhodou nevrčí tesne pri mne cestou auto, tak všetci peší na mňa pozerajú ako na šialenca a spokojne si idú na červenú. Občas uskakujú kvôli rýchlo sa z ničoho nič zjavenému vozidlu, občas majú šťastie a prejdú to spokojne. Aby ušetrili niekoľko sekúnd.
Aj keby som sa snažil vcítiť do uvažovania týchto hazardérov (nemám čas, každá minúta je drahá), tak by som sa musel na to pozrieť čisto ekonomicky. Chcem ušetriť minútu, 5 minút, 10 minút…teoreticky vyčísliteľná suma, ktorá je len relatívna, lebo ten čas sa dá dorovnať niečím iným, potom musím ale zvážiť aj všetky prípadné ekonomické riziká. Za ušetrených pár korún mám celkom vysokú pravdepodobnosť, že strata bude vyššia. To tým pseudomamonárom nedochádza. Ako keby som sa zaviazal v zmluve splniť záväzok, ktorý ak nedodržím, tak postih pre mňa bude niekoľko násobne vyšší ako prípadný zisk.
A my, nie že by sme si priznali, že sme stratili rešpekt voči všetkému a aj vlastnému bezpečiu, ešte budeme prskať, ako nás nejaké pravidlá obmedzujú. Pokým tam neležíme my alebo niekto z nášho okolia.