roxoria.org

Vo veľmi vzdialenej galaxii sa nachádzala osamelá planéta. Nemohla byť nazvaná ani modrou ani zelenou. Bola skôr hnedo-šedivo-modrá. Okrem vodných plôch bola dosť vyprahnutá. Z najvyššej hory stekali rieky, spájali sa, mohutneli. Každá tiekla na inú stranu.

Na planéte žil jediný tvor. Z pohľadu pozemšťana by sa dal nazvať mimozemšťanom. Rovnako, ako boli z jeho pohľadu mimozemšťanmi pozemšťania. Žil na pobreží mora a pre život mu stačila iba voda stekajúca z hôr, nič iné pre život nepotreboval. Keďže bol sám, často sa nudil. A tak sa jedného dňa rozhodol, že začne chodiť po horách. Čím vyšší bol vrch, na ktorý sa vyštveral, tým mohutnejší prameň z neho vyvieral. Raz po nekonečne dlhých dňoch strávených chodením od vrchu k vrchu narazil na ten najvyšší. Udivil ho les. Dovtedy nič také nevidel. Vyskúšal teda vyliezť na jeden zo stromov. Odlomil konár a ten spadol do potôčika, ktorý popri ňom tiekol. Zaujalo ho, že konár pláva. Odlomil ďalší, tiež plával. Toto zopakoval niekoľko krát, až kým si neuvedomil, že nikdy neskúmal, kam vyvierajúce rieky tečú. Poznal len jednu, pri ktorej dovtedy žil. Raz hodil do vody pozostatok jedného mŕtveho stromu. Bol dostatočne veľký na to, aby ho uniesol na hladine. Skočil do vody, chytil sa konára a ten ho nadnášal. Vyliezol na breh a pomocou skál začal rúbať do stojacich stromov. Niekoľko ich pokácal a začal rozmýšľať, ako by ich pospájal. Napriek tomu, že žil v takých nepekných podmienkach, bol celkom vyspelý. Všimol si odlupujúcu sa kôru, ktorá bola dosť odolná a tvarovateľná. Zauzlil niekoľko stromov do niečoho podobného plti. Vyrobil si plavidlo rovno na šírku koryta v mieste lesa. Nasadol a odrazil sa.

Spočiatku sa nudil, vyprahnutá krajina bola fádna. Rieka mohutnela, pritekali do nej malé pramene z menších okolitých vrchov. Potom sa krajina menila, videl ďalšie lesy. Tešil sa, že ten, ktorý objavil na najvyššej hore nie je jediný. Bol napätý, kam až ho voda privedie. Keď už bola rieka tak mohutná, že sotva dovidel na druhý breh, krajina v okolí znovu spustla. Dostal sa k ústiu do mora. Na prvý pohľad videl, že pobrežie je iné ako to, z ktorého pochádza. Plný chtivosti spoznávať nechal plť napospas vlnám a popri brehu sa vybral opäť k najvyššej hore, kde uvidel prvý les. Po niekoľkých dňoch tam dorazil, zvláštny malý les už bol obnovený. Akoby tam pred pár dňami ani nerúbal stromy. Spokojne si teda vyrúbal ďalšie, po jednom ich preniesol popri vrchole k ďalšej vyvierajúcej rieke. Tam ich podobne ako predtým zostavil do jedného plavidla. Nasadol a už sa plavil. Plný očakávaní z nového objavu, nového mora. Tento krát pobrežie nelemovali lesy. Pobrežie bolo plné lúk. Rástla na nich len tráva podobná tej pozemskej. Bol sklamaný, lebo očakával ešte krajšie lesy ako tie, ktoré už uvidel, napriek tomu pokračoval po prúde. Krajina ale opäť spustla a on zistil, že došiel k ústiu. Potešil sa aspoň novo objavenému moru. V duchu už uvažoval, ku ktorému z tých dvoch nových sa presťahuje, keď skončí svoje cestovanie. Plň zanechal na brehu a po vlastných končatinách sa vybral proti prúdu. Dostal sa k vrcholu a z rýchlo sa obnovujúceho lesa vyrúbal ďalšie stromy, postavil plavidlo pri ďalšie rieke, všetko sa ďalej odohralo ako 2 razy predtým. Túto činnosť opakoval dlhé obdobie, už si poriadne ani nespomínal, ako to vyzerá u neho doma. Pri tom jeho mori, pri ktorom tak dlho žil. Až raz, keď sa vrátil k vrcholu, zistil, že už nedokáže objaviť žiadne nové more, pretože už z hory nevyteká žiadna neprebádaná rieka. Postavil si teda posledné plavidlo a pustil sa po prúde riekou, ktorou kedysi prišiel od mora. Bol nedočkavý, v duchu sa tešil, plánoval. Keď dorazil k pobrežiu, zoskočil z plavidla a vyšiel na breh. V piesku niečo uvidel. Ako sa približoval, začal spoznávať niečo, čo ho veľmi zarmútilo. Boli to trosky jednej z pltí, ktoré kedysi zostavil a ponechal na pobrežiach podľa neho nových morí. Ako ubiehal čas, voda vyplavila niekoľko z pltí. Boli ešte zachované. Prekonali však veľkú vzdialenosť. A tak si zvláštny tvor uvedomil, že na planéte je iba jedno more. Každá jedna namáhavá cesta proti prúdu do hôr, každá jedna krása, ktorú videl pri plavení sa dole prúdom ho priviedla stále len na jedno miesto, k jeho pôvodnému životu. Snažil sa zmeniť ho, plánoval, spoznával, spestroval si spomienky ale život sa mu nepodarilo zmeniť.