roxoria.org

Po dlhej dobe zavítame do lesa patriaceho papagájovi Fikovi, aby sme sa pozreli ako si lesní obyvatelia nažívajú. Za tú dobu, čo sme nechali les lesom sa udialo množstvo vecí. Niektoré zaujímavé, niektoré menej.

Z aktuálnych môžme spomenúť, čo sa stalo Krákoračke. V predošlých častiach sme sa mohli dočítať, že vyďobávala o sove a občas aj iných rôznych obyvateľoch. To sa zrejme papagájovi Fikovi a rade starších nepáčilo, preto jej dali po prstoch. Povedali jej, že ak nebude ticho, vytrhajú jej perie z krídiel a do zobáka vrazia korkovú zátku. Ale demokraticky dostala na výber. Môže sa sama rozhodnúť, či bude ticho alebo nebude. Tak, ako sa v lese sluší a patrí.

Krákoračkyn problém je trochu komplexnejší. V lese rastú aj exotické stromy, ich semienka do lesa zaniesli vtáky z mongolska, ktoré počas preletu nad lesom kedysi dávno srali ako kešovia, lebo si jazierko plné pitnej vody pomýlili s verejnou toaletou pre žaby. A tak sa stalo, že dlhé roky tieto mongolskými vtáčikmi vysrané semienka rástli, až sa z nich stali pekné statné stromiská. Od doby, kedy sem mongolské vtáčiky prileteli prvý krát sa do lesa vracali pravidelne. Vždy zabudli, že sú sťahovavé vtáčiky a tak si až do doby, kým si nespomenuli že sú sťahovavce nárokovali na les. V minulosti, ešte predtým, než les “spasil” papagáj Fiko dokonca paktovali s pôvodnými, Fikom vyhnanými obyvateľmi. On totiž na prvý pohľad pred všetkými domácimi obyvateľmi lesa vytváral dojem, že les patrí pôvodným obyvateľom a sťahovavci sú iba hostia. Čo na tom, že on sám je papagáj a tak je sám rarita v tejto zemepisnej šírke. A tak sa lesom šírila osveta, ktorá mala sťahovavému vtáctvu vyjasniť, čo sú zač. Až sa raz rada starších dohodla, že Krákoračke a jej partičke dajú po prstoch lebo nemajú radi, keď sa o papagájovom pestrom perí hovorí ako o pestrom. On si možno myslí, že je drozd alebo iný menej nápadný vták. Sova mala proti Krákoračke tiež svoje, ostatní tiež. Problém však bol, že napriek tomu, že boli rada starších, tak tvrdšie pravidlá museli vydiskutovať aj s inými obyvateľmi lesa. Tí majú Krákoračku radi, preto sa im vízia neoperenej trosky s korkovou zátkou v krku vôbec nepozdávala. A tu prechádzame k pointe. Les čakajú veľké zmeny. Rady starších okolitých lesov majú založenú svoju horskú vzájomnú hospodársku pomoc. Členstvo nášho lesa dohodli ešte pôvodní, vyhnaní vtáčikovia, papagáj si preto myslel, že integráciu do horskej pomoci zvládne ľavým pazúrom. Nestalo sa tak. Horská pomoc je opatrná, preto sa nedá všetko len tak. Potrebuje súhlas aj vyhnaných vtákov. Tí ale povedali, že súhlas nedajú, kým nedá pokoj Krákoračke. Papagáj sa zháčil a začal uvažovať, čo urobí. Potom si spomenul, že využije svoj prisťahovalecký šarm na sťahovavce a dohodne sa s nimi. Šťahovavce sú podľa svojho vlastného názoru sveta znalé a tak si myslia, že voľné mravy k svetáctvu patria. Preto sú predajné prostitútky. Rozhodli sa, že keď sa k nim les prestane správať ako ku návšteve ale znova im dovolia využívať stromy, ktoré tam v minulosti náhodne vysrali a o ktoré sa im poctivo starali domáce ďatle, tak zabudnú na nezhody s radou starších a ako členovia pôvodnej vyhnanej rady starších prikívnu horskej vzájomnej hospodárskej pomoci.

A tak sa stalo, že Krákoračka uvažuje o presťahovaní sa alebo o zmene spôsobu obživy, papagáj Fiko si o kus viac myslí, že je drozd a sťahovavce z mongolska si možno najbližšie opäť zmýlia jazierko s verejnou toaletou žiab.