Cenzúra, cenzúra cenzúra

Dnes sa povenujem kontroverzii. Dokonca dvom kontroverzným témam naraz. Aj keď navonok nesúvisia, do súvisu ich dalo stádo tupcov.

Dnes som čítal tento blog. Autor v ňom píše o novele antidiskriminačného zákona. Vyjadruje svoj názor proti feministkám, s ktorým dokonca aj súhlasím. Je to v mojich očiach niečo podobné neonacistom. Áno, tiež budem dnes kontroverzný. Feministky sú ako neonacisti. Poznám aj niekoľko žien, ktoré mali problémy s mužmi a dokonca žiaľ zažili aj znásilnenie. Na rozdiel od tých kráv, ktoré sa radia k feministkám. Tie podľa mňa také ženy nepoznajú. Inak by tak sadisticky neparazitovali na ich tragédiách. Sú to len tupé príživníčky.

Nech je ako chce, každý zákon ktorý sa zakladá na dojmoch a pocitoch je deravý. Na základe tohto zákona ľudia môžu kľudne začať medzi sebou žabomyšie vojny, keby sa nudili prípadne potrebovali zmenu stereotypu. Môžme polemizovať aj o jeho uplatňovaní. Čisto teoreticky, iks krát som na pracovisku zažil rôzne narážky od žien na moju osobu. Často ma to nezaujímalo, preto som si to nepripúšťal. Keby mi to ale bolo nepríjemné a začnem si vymáhať uplatnenie tohto zákona, jednoducho by som neuspel. Lebo ja som ten zlý, nie ženy.

S ochranou dôstojnosti súhlasím. Predstava že dáky úlisne sa tváriaci “alfa samec” terorizuje svoju kolegyňu na pracovisku otvára môj vreckový nožík ležiaci na stole. Súčasne ho ale otvára aj predstava, že kvôli tomuto zákonu bude muž kolegyňu na pracovisku ignorovať. Vzhľadom na to, že najnebezpečnejším tvorom je ohrdnutá žena dotvorím príbeh o tom, ako sa rozhodne pomstiť mu pomocou tohto zákona. A je to. Nezmyselné? Áno. Možné? Určite.

Aj keď je blog napísaný možno príliš agresívnou formou, ide o názor autora. Správca a prevádzkovateľ blogového systému mu umožnil ho vyjadriť a on nesie v zmysle demokracie a práva zodpovednosť za prípadné porušenie zákona jeho obsahom. Toho sa nedopustil. Tu už prechádzam k druhej časti. Cenzúre.

V našich končinách nie je nič nové, že diskusie sa nemoderujú (necenzúrujú). Podľa môjho názoru sú na to veľmi jednoduché dôvody. Médiá u nás skúšajú kým sa dá čo najviac vymlátiť z internetovej reklamy. Internetové stránky pre ne zatiaľ nie sú prestížou ale akousi nutnosťou. A tak sa stáva že sú schopné natrieskať aj 3 - 4 flash reklamy jednu cez druhú. Zarobia na nich tak, že človek na ne MUSÍ kliknúť aby sa zavrela a dostal sa k normálnemu odkazu na stránke. A tak potrebujú, aby človek MUSEL kliknúť čo najviac krát. Preto nechajú stádo tupcov nech si kydajú na hlavy koľko im ich krivé prsty ráčia. A tu to prichádza. S informatizáciou spoločnosti a znižovaním cien za pripojenie sa tento silný nástroj - internet dostáva do rúk úplných tupcov. Sú to ľudia, ktorí nemajú rozhľad, nemajú rozum, majú akurát počítač a pripojenie. Niektorí z nich sa aspoň snažia diskutovať. Iní nie. Iní si potrebujú riešiť svoje komplexy že kvôli flákaniu sa počas štúdia boli outsideri, že boli za debilov a že v skutočnom živote za debilov sú aj dnes. Internet im dáva pre nich samozrejmú anonymitu a slobodu (pre nich hovorím preto, lebo internet nie je anonymný a ani nedáva ľuďom absolútnu slobodu, čo rozumní ľudia - rozumní používatelia vedia). Čo to je absolútna sloboda? Anarchia. Každý si robí čo chce a tvrdí čo chce. Slovo argument nepoznajú. Na základnej škole ho možno iba počuli ale keďže mali problémy v škole, tak ďaleko aby sa naučili s tým slovom pracovať a hlavne ho pochopili, neprišli. Nie sú schopní ani tzv. kriticky myslieť. Kriticky myslieť znamená vnímať text ako celok a pochopiť ho. Nie povrchne vytrhávať najsilnejšie vety z kontextu a potom sa reakciami na ne strápňovať a pochovávať posledné zvyšky dôstojnosti, na ktoré dovtedy ešte mali nádej. Reagujú prchko, povrchne, bez konceptu. Bez spomenutých argumentov. Rovnako ako v tom blogu. Stačí kliknúť na reakcie. Hneď na začiatku reaguje akýsi čech. Holt, (ako by bratia česi povedali) má smolu že píše česky. Je výrazný a preto si jeho priblblé strácanie času reagovaním na blogy pamätám už z minulosti. Svoju blbosť v tej diskusii prejavil tým, že nebol schopný ani myšlienku vložiť (prvú myšlienku) do jednej reakcie, čo bolo aj prchké. Na základe prchkosti by sa dalo predpokladať, že nedokáže vnímať text ako celok a preto reagoval vytrhnutím z kontextu nejakej časti blogu, čo mu spôsobilo emotívne vybočenie z denného trendu. Pekne zapadá do môjho profilu. Vyjadrovať sa k tomu, prečo má záľubu reagovať k slovenským autorom veľmi nebudem, musel by som totiž vedieť či len má potrebu ako pozostatok ich niekdajšej nadvlády nad slovenskom dokazovať si, že je viac alebo žije na Slovensku. V tom prípade by som sa zamýšľať nad tým, prečo nepíše slovensky tak, ako jeho bratia vyžadujú od slovákov písať a rozprávať česky v tom ich západoeurópskom (ako sa občas nazývajú) prdinci. Ďalšia moja kontroverzia. Napriek tomu, že mám z čiech niekoľko dobrých kamarátov aj bývalých kolegov (ktorých tiež pokladám za kamarátov), na ich stránkach (.cz) na slovákov dobrého slova prečítam len občas. Tak som ich dnes nazval prdincami. Nech ich aj rozdrapí.

Pripojím ďalší príspevkok z reflex.cz, v ktorom autorka píše o cenzúre v New York Times. Prečítajte si to, veľmi pekne to vyjasní, čo som chcel napísať. Dokonca si všimnite, že je to český server a česká autorka, preto som súčasne vzal ľuďom, ktorí by si mysleli že som proti čechom zameraný, vietor z plachiet. Nech ich aj rozdrapí. Je mi to opäť jedno.

Aby som to ešte ozrejmil. Väčšina tých diskutujúcich nemá na to, aby dokázala napísať ani súvislú reakciu na blog. Už vôbec nedokážu to, čo dokážu blogeri. Utriediť si myšlienky a obetovať množstvo času úvahám o tom, čo napíšu a samotnému písaniu (každý nemá štátnicu zo strojopisu ako ja a tak si vážim každého, kto sa pomaličky snaží písať texty aj keď mu nikto nič za to nedá, bude mať len dobrý pocit, či už za skutok, či bude na seba hrdý alebo čokoľvek). Potom príde nejaký tupec a len preto, že je neschopný začne jeho snahu pošľapávať. Nech si napíše svoj blog a v ňom nech nadáva na koho chce. Ak zajde ďalej ako je prípustná hranica, ponesie zodpovednosť. Preto som ja za cenzúru. Preto aj na roxorii nemôže písať kto chce, čo chce napriek tomu, že je to blog hlavne pre kamarátov. Aby som nevyzeral ako dáky cenzuristický amatér, tak moderujem čiastočne diskusie na stránke, ktorá má tisícové návštevnosti denne. A tam sa s podobnými tupcami stretávam denno denne a bez milosti ich korigujem.

Ak chcete po tomto zatiaľ najkontroverznejšom (verím že kontroverznejší už nenapíšem) článku na roxorii na mňa kydať, do toho. Ak budú reakcie konštruktívne, tak ako všetky doteraz budú zverejnené. Ak nie, založte si svoj blog a tam môžte písať aký som zlý, blbý a neviem čo vsetko (potom mi prosím nalinkujte tento článok nech mi privediete nových čitateľov).

 |   | pošli na vybrali.sme.sk

Pridaj komentár