roxoria.org

Počas predošlých dní som čítal 2 zaujímavé články na témy uvedené v nadpise a preto som sa rozhodol napísať tento príspevok.

Aby som nezdržoval, priložím najprv odkazy na články.  Plagiátorstvo tu a kvalita vzdelania tu. Témy sú navzájom veľmi prepojené, preto ide o kombinovaný článok.

Článok o ekonomickej univerzite som čítal už dávnejšie, pred pár minútami som sa náhodou dostal k tomu o plagiátorstve. Vzhľadom na to, že moje práce tiež podliehajú presne tomu istému systému (turnitin.com) som si povedal, že si prečítam aj diskusiu. Tam som pochopil, že ľudia veľmi radi ospravedlňujú plagiátorstvo alebo aj odbremenenie sa od námahy rôznymi zjednodušeniami.  Inak povedané si neuvedomujú aký závažný problém je krádež intelektuálneho vlastníctva iných osôb. V diskusii píšu o tom, ako veľa ľudí skopíruje, lebo buď “nevie” písať (veď načo chodíme do školy - učiť sa tam nechodíme predsa) alebo nemá čas na hlúposti. Áno, na niektorých školách ľudia píšu skutočné hlúposti (mám dosť známych aby som mal vzorku rôznych škôl) ale to neznamená, že nemajú opodstatnenie. V prvom rade si treba uvedomiť význam školy. Načo ľudia idú študovať na vysokú školu? Kvôli titulu? Je dnes tak významný, že sa oplatí 5 rokov (v ideálnom stave) zabíjať písaním/kopírovaním hlúpostí? V prípade, že je všeobecne známe, ako to na tej škole chodí, predsa si ju človek zvolí, volí si ju len preto, aby mohol rozprávať, že chodí na tú poprednú super školu, ktorá je aj tak na vyšších úrovniach už zatracovaná. Alebo kvôli vzdelaniu. Ak áno, tak prečo ten zámer vzdelávať sa - učiť sa, rozvíjať svoj intelekt, rozhľad stroskotá na tom, že všetko, čo je súčasťou štúdia ľudia pokladajú za hlúposti, na ktoré nemajú čas? Predstavujú si pod pojmom učiť sa povrchné pamätanie si textov na najbližšie hodiny prípadne dni, aby ich potom zabudli alebo nevedeli použiť v správnom kontexte kvôli nepochopeniu obsahu? Na jednu školu som sa takto pred rokmi vykašľal. Práve preto, že sa to odo mňa očakávalo - nemal som vedieť prečo je to tak, stačilo že mám vedieť, že to tak je. Prípadne som ako absolvent Obchodnej akadémie na technickej škole na odbore ekonomika či ekonómia (ani už neviem ako sa volal a bola to skôr zmiešanina všetkého možného vrátane elementov obchodného práva atď) mal na cvičeniach počúvať veci, o ktorých som vedel že sú inak ako mi znejú v ušiach. Aby som bol objektívny, úlohu zohrala aj moja povaha - nerád sa venujem niečomu, čo ma nezaujíma (veľká časť predmetov na tej škole) a nerád robím veci, u ktorých mi uniká opodstatnenie. A tak som sa venoval skôr práci. To však nemenilo nič na veci, že som si celý čas uvedomoval potrebu niečoho ďalšieho. Preto som sa vrátil po rokoch do školy. Zvolil som si školu, ktorej titul bude množstvo ľudí označovať za kúpený (áno, je to tá, ktorá bojuje s plagiátorstvom - viď prvý článok). Na rozdiel od tej štátnej na tejto robím práce, robím robím robím ale nemám najmenší problém, pretože majú význam. Sú o aktuálnych témach a problémoch spoločnosti, voľnosť výberu zabezpečuje, že si zvolím, čo ma zaujíma a tým, že mi ani nenapadne práce kopírovať napĺňam svoj zámer - učiť sa niečo nové. Učím sa lepšie myslieť, pracovať. Neučím sa priživovať na cudzích veciach a preto nebudem v budúcnosti na iných odkázaný, neučím sa nerozumieť tomu, čo robím. Učím sa nerobiť nič, čomu nerozumiem. Vďaka tomu, že som niekoľko rokov pracoval a teraz sa venujem už svojim aktivitám mám možnosť konfrontovať potom to, čo sa naučím s praxou. Dokážem posudzovať to, ako by som dopadol ak by som skončil prvú školu (negeneralizujem, neškatuľkujem, zjednodušujem kvôli názornosti) a ako asi dopadnem, keď skončím túto druhú.
Aby som sa vrátil ešte k diskusii pod článkom, v ktorom je popisovaný systém na odhaľovanie plagiátorstva. V diskusii sa vyskytli príspevky, ktoré sa už snažili spochybniť dôveryhodnosť systému a samotný princíp, ktorým fungujú. Aký je asi človek, ktorý uvažuje ako oklamať systém proti klamaniu v praxi?

Teraz ku kvalite samotnej školy, ktorá je v článku. Ja som na nej neštudoval, niekoľko bývalých spolužiakov áno. Niektorým z nej bolo viac zle, niektorým menej, niektorým vyhovovala. Koľko ľudí,  toľko chutí. Spomínajú sa v článku aj v okolí rôzne problémy a dôvody. Ja vnímam jeden problém, ktorý môže a nemusí byť pravdivý. Sú to istoty. Istoty zo zotrvačnosti mechanizmu a to, že ľudia majú minimálne obavy, že ak sa nebudú snažiť, tak ich vymenia za snaživejších pedagógov. Môžme si hovoriť o motivácii čokoľvek, v skutočnosti prirodzene motivovaných ľudí a ľudí, ktorí robia to, čo ich baví a robia to s radosťou je menší ako ten zvyšok. A ak nie je vyvíjaný na ľudí tlak, aby sa snažili lebo bububu, prípadne im nekývame pred ksichtom pečeným holubom zaveseným na špagátiku, tak nepohnú ani prstom. A to nie je problém len tej jednej. Pre porovnanie na škole, ktorú navštevujem je to tak, že veľa z inštruktorov (pedagógov) to robí preto, lebo ich to baví. Je to úžasné životné obohatenie, keď s vami reálne pracujú, komunikujete, riešite, niektorí z nich to majú čisto ako hobby popri svojich bežných aktivitách. Keby toto bolo aj na štátnych školách, tak by množstvo vecí, ktoré tu píšem neexistovalo.

Na záver len toľko. Poznám veľa poctivých ľudí aj zo štátnych škôl, preto nepokladajte tento príspevok za nejaký útok na ne. Nakoniec, každý si zodpovedá sám za seba. A spôsob, ktorým si človek doformuje osobnosť hlavne počas posledných rokov intelektuálneho vývoja (niekde som čítal že je to dokonca do 21 rokov života), kedy si vysokoškoláci užívajú svoj vysokoškolský život sa potom odzrkadlí aj na ich charaktere. Čo budú plagiátori kradnúť keď budú mať 30 a nebudú naučení pracovať neustále na sebe?