Inštitút sem, inštitút tam, ja na lobistu rád sa hrám
Dnes budem ako správny alibista čeriť a zahmlievať súčasne. Budem viesť úvahu o tom, čo sú to inštitúty.
Dnes som čítal akýsi článok (zámerne ho tento krát neprikladám) od asi miliónteho inštitútu v tejto krajine. Každý určite postrehol, že v momente, keď existuje niečo, čo je blízke niektorej z hlavných “vetiev” (v zmysle pravica resp. ľavica), tak sa vynorí z tajomného čierneho lesa inštitút (prípadne združenie), ktorý dokáže najobjektívnejšie zhodnotiť zlobu daného názoru, daného zámeru, daného vzduchu ktorý vinníci vydychujú. Inštitúty totiž rastú ako huby po daždi. V našej kúzelnej krajine to nie je nič extra. Súčasne zrejme rastú ako huby po daždi aj odborníci, ktorí v daných inštitútoch pracujú. Mne je to už hlúpe neustále opakovať, ale sme skutočne úžasná krajina. Niektoré inštitúty vznikajú len s jedným zámerom, iné žijú dlhodobo a sú ako predajné kurvy. Preto sa budem venovať obom skupinám.
Najskôr máme tie, ktoré vzniknú s jedným zámerom. V tomto prípade sa okrem politických inštitútov objavujú aj rôzne iné – napríklad zaručene super najlepšie inštitúty rozumejúce zdraviu a zdravej výžive, inštitúty prípadne združenia, ktoré vedia čo sú to zlé škaredé poplatky v bankách a len úplnou náhodou vzniknú spoločne s novou bankou, inštitútcie a združenia, ktoré niekoľko krát v prime time (ano, sú nezištní tak si môžu dovoliť reklamy v prime time – vám to nedáva zmysel? nebuďte smiešni) vytrčia prvoplánové navonok trendy, dynamické logo a stádo televíznych divákov tak plošne upraví svoj doterajší názor. Vysvetľujú vám, ako sú možné nemožné veci a preto by ste si mali zvoliť ten najzdravší a najzelenší výrobok z mraziaceho boxu predajne a podobne.
Druhou sú tie dlhodobé inštitúty. Väčšinou majú v názve slová inštitút, verejný, verejnosť, slobodný a podobne. Existujú najrôznejšie variácie týchto inštitútov a najrôznejšie pravé ciele ich tajomnej činnosti. Väčšinou sa objavujú pri nejakých legislatívnych zmenách kedy poučujú opäť stáda divákov prípadne čitateľov o tom, že sa mýlia keď si myslia, čo si myslia a mali by preto začať uvažovať opačne. Často majú množstvo analytikov (viď tento článok) prípadne hovorcov, ktorým píšu v médiách pod meno analytik. Takýto hovorca je často niekto, kto sa snažil v minulosti neúspešne preraziť či už v politike alebo aspoň v spravodajstve niektorej televízie, prípadne sa inak pretŕčal v televízore, aby každý po pohľade na neho vedel, že ho už niekedy v televízii videl. Predsa ľudia, ktorí sú v televízii nám chcú iba dobre, hovoria nám len to, čo je pravda, oni sú božskí.
Menej sa na Slovensku už hovorí o lobingu. Ide o narábanie s verejnosťou a s politickými rozhodnutiami na zákazku. Vždy existuje záujmová skupina, ktorá nemôže verejne prezentovať nejaké svoje záujmy a preto si založí alebo vydržiava takéto inštitúty alebo občianske združenia. Kľud, nech si robia, mne to nevadí. Len nerozumiem, prečo si to ľudia pri pohlcovaní zaručených faktov z takýchto zdrojov neuvedomujú. Na druhej strane, aspoň toľko kvalitných analytikov ako v krajine máme nepomrie od hladu.