roxoria.org

Tento blogspot je venovaný ľuďom, ktorí sa na túto stránku dostali pomocou google.com a vyhľadávali frázy “chcem sa zabiť” a “ako sa zabiť” (pravdepodobne dôsledkom tohto príspevku: http://roxoria.org/2007/05/23/chcem-sa-zabit-nezatvorte-ma/, ktorý popisoval jednu humornú situáciu preberanú v médiách).

Tých hľadačov by som rozdelil do dvoch skupín. Chcem sa zabiť hľadali ľudia, ktorí nevedia že sa chcú, resp nevedia, že sa nechcú zabiť. Tú druhú skupinu už tvorili ľudia, ktorí rozmýšľali, či sa podrezať, obesiť, otráviť alebo niečo iné. Som si istý, že šlo o adolescentov, niektorí sa možno cítia členmi “emo” komunity. Namiesto hľadania blbostí by si mohli radšej čítať povedzme roxoriu, pretože rozdiel medzi ich dobou a dobami predošlými až taký v týchto veciach nie je. Takmer každý adolescent často uvažoval ako sa zabiť alebo aspoň riešil situácie, ktoré mu prinášali adrenalín a riziko zabitia. Tá prvá skupina to mala horšie ale keby sa vtedy každý z nich skutočne zabil, tak by dnešné emo neboli, nemali by sa ako narodiť, jedine že by zopakovali v priebehu 9 mesiacov evolučný proces od množenia buniek cez rôzne preddinosaurovské príšery až po dnešného človeka. Tým druhým na to nedovolilo pomýšľať ego, preto aj oni možno dnes produkujú citlivých “emo” ľudí. Nie je nič zlé na tom, byť citlivým človekom, bez ohľadu na to, že v praktickom živote budú mať kvôli tomu občas problémy (svet je tvrdý, všakže). Mali by to ale skôr využívať na sebarealizáciu a nie na uvažovanie o tom, či rezať pozdĺžne alebo nakríž. Keď už sa chcú dozvedieť, nech si hodia mincou. V konečnom dôsledku to aj tak neurobia a ušetria dlhé hodiny uvažovania, môžu sa zatiaľ venovať štúdiu alebo nejakej kreatívnej činnosti (ja som chodil do hudobnej školy, bicykloval sa a chytal ryby, vyrezával kraviny - z dreva, nie zo seba). Na internete som vyhľadával kopu blbostí, ale ako sa zabiť určite nie. Nerád sa venujem veciam, o ktorých nie som jednoznačne presvedčený. Takže si každý zvážte, čo tu skutočne hľadáte, či len útechu duše alebo vás natoľko nezaujíma, čo vám život prinesie, že myslíte na blbosti.