roxoria.org

Keďže som si dal v decembri pracovnú pauzu, raz za 2-3 dni si pozerám po internete inzeráty, či náhodou niekto nemá ozbrojenú motyku. A som skutočne zmätený z toho, čo čítam.

Každá spoločnosť mi ponúka mladý a dynamický tím, prístup k najnovším technológiám a stabilné zamestnanie v poprednej svetovej, prípadne aspoň lokálnej spoločnosti s možnosťou profesijného rastu. Nehovoriac o tom, že množstvu týchto trendových najlepších spoločností sprostredkúva uchádzačov tiež popredná personálna agentúra plná profesionálnych personálnych manažérov. Doteraz mi personálna agentúra nikdy nenašla miesto. Viac-menej som ich aj vždy odmietal, občas som sa do nejakej šiel pozrieť plný očakávaní, aký ďalší nezmysel si pre mňa pripravia. Na to, že tí “personalisti” nerozumejú tomu, čo robím som si zvykol. Nedokážem si však zvyknúť na to, že sú napriek tomu presvedčení, že vedia, čo chcem, čo je pre mňa dobré a hlavne, ktorá pozícia je pre mňa najvyhovujúcejšia. Primárne slúžia na to, aby si v ms outlook stiahli životopis a následne dali forward do firmy, ktorá si ich v dobrej viere najala. Okrem toho si s vami na pár minút sadnú, rozprávajú vám hlúposti o ktorých netušia, čo znamenajú a aký majú význam, potom vám zopakujú naučený text o mladom a dynamickom tíme, najnovších technológiách a kariére rýchlejšej než lietadlo concorde. S umelým úsmevom z reklamy na zubnú pastu s bieliacim účinkom vám povedia, kedy sa vám ozvú, čím myslia že to možno urobia, lebo nemajú gule a dôstojnosť aby to v prípade negatívnej reakcie na nimi forwardovaný životopis oznámili. Tým sa ich práca končí, nemajú vybudovaný žiadny systém na to, aby vám prípadne zaslali nejaké podobné pozície keď sa vyskytnú, nemajú systém na udržiavanie vzťahov s kandidátmi, viac-menej sú ako chodník. Pokiaľ viete, kde nestupíte do blata, ani ho nepotrebujete. Do dnešnej doby som sa stretol s jediným dobrým personalistom, nie len preto, že pracuje v personálnej agentúre špecializujúcej sa na informačné technológie ale preto, že ma dokázal presvedčiť o svojich kvalitách na tom posedení, od ktorého som očakával to, čo som spomínal - úsmev z reklamy na zubnú pastu. Tento mal pridanú hodnotu. Jeden z tisíca.

Čo v situácii, keď sa personálnym “manažérom” forwardnutý životopis v predmetnej spoločnosti páči? Tak spoločnosť zase zavolá personálnemu “manažérovi” a ten zavolá vám, to je už potom čistá rezolúcia jeho práce. Prídete do tej poprednej spoločnosti pôsobiacej na trhu ako líder v oblasti (toľko lídrov by človek ani do románu nenapísal) a opäť sa dozvedáte o mladom dynamickom tíme, najnovších technológiách a preukrutných benefitoch ako sú mobilný telefón a notebook. Áno, pre zamestnávateľa je to skutočný benefit, keď môže jeho zamestnanec byť dostupný 24 hodín denne a pracovať kedykoľvek a odkiaľkoľvek. Keď máte šťastie a okrem “personalistu” poprednej spoločnosti sa s vami rozpráva aj niekto kompetentný, možno sa dozviete aj nejaké relevantné informácie. Porozpráva vám, aký uplne najlepší monitor vám k tomu notebook benefitu dajú v práci, akú pekne svietiacu myšku dostanete a že si vás pravdepodobne zaškolia na to, čo už ovládate lebo dotyčný si váš životopis nečítal vôbec, prečítal si z neho len pár riadkov alebo si ho práve odbehol vytlačiť. Potom sa vás spýta na to, koľko máte praxe lebo v zhone to v životopise napriek jeho prehľadnosti nedokáže nájsť. Dá vám nezmyselnú otázku, čo si myslíte, že si o vás myslia vaši kolegovia. Odpoveď veľmi jednoduchá. Že som mladý, dynamický, popredný. Ak chcú človeka nachytať a trochu zneistiť, mohli by klásť otázku, čo si človek o sebe myslí sám, na tú sa odpovedá ťažšie. Nedali ste sa odradiť, prichádza pár ďalších zneisťujúcich otázok či si trúfate na pozíciu, či si myslíte, že na to máte a či ste ochotný pracovať pod brutálne najväčším stresom na svete. Po pár chytákových otázkach navonok súvisiacich s vašou špecializáciou ale pre prácu nepodstatných a často aj dávno zabudnutých ste pripravený na diskusiu o plate. Buď má firma svoju corporate policy (ano, znie to trendy ale myslím tým natvrdo nastavený rozpočet na nového zamestnanca), kde vám povedia vašu cenu s úsmevom z reklamy a dodajú, že plat vám zvýšia okamžite, ako zistia že ste na pozíciu vhodný a schopný alebo vám ponúknu rôzne benefity ako je plaváreň, lístky na kultúru, do fitness centra a vy si ich budete dávať do šuflíka, lebo musíte pracovať v časovom strese a vďaka zamestnávateľskému benefitu aj z domu. Ak to nie je popredná lokálna ale popredná zahraničná spoločnosť, bez ohľadu na to, že s cudzojazyčníkom sa pravdepodobne nestretnete vôbec, očakávajú od vás s prirodzenou samozrejmosťou plynulý cudzí jazyk. Nerozumiem ale, keď už ho náhodou plynulo ovládate, prečo vám ďalej ponúkajú nejaké priemerné školenia toho jazyka, ktorý už ovládate. Ak ho neovládate, máte smolu. Ja asi nie som popredný, lebo v mojej logike je rozdiel poslať zamestnanca so skúsenosťami a technologickými znalosťami na školenie jazyka po práci za povedzme 6-8 tisíc na mesiac, ako je mať jazyčného zamestnanca bez skúseností a technologických znalostí a posielať ho na niekoľko 10-tisícové až 6 ciferne nákladné školenia aby bol použiteľný. Možno keď sa stanem trendy, dynamický a omladnem ešte viac, než som, budem najnovší a popredný, tak tej logike porozumiem. Ale nechal som sa uniesť a odbočil od vašej ceny. Ak nemajú corporate policy (rozumej šéf nepovedal koľko peria pustí), spýtajú sa vás, koľko si myslíte, že stojíte. Poviete im nejakú očakávanú cenu, ktorá je samozrejme vždy o kúsok výhodnejšia než cena v predošlom zamestnaní a oni sa občas ani neobťažujú správať diplomaticky, vyvalia na vás oči, a už vám neukazujú len zuby z reklamy ale dokonca celú ústnu dutinu. Najväčší machri začnú “jednať” (rozumej nezačnú jednať ale začnú trepať 2 na 3) a ponúknu vám niečo, čo sa ani nepribližuje vášmu doterajšiemu ohodnoteniu. Kukáte na nich, poviete že nie a oni sa urazia lebo ich namyslenosť je naštrbená. Uraziť sa však mohli už dávno predtým. V popredných spoločnostiach pracujú s najnovšími technológiami totiž len vyvolení a vyvolení nemajú radi plebs ktorý sa im snaží votrieť do ich priazne na škaredých zlých pohovoroch. Oni potrebujú pracovný výkon ale nie pracovnú silu. Preto očakávam v najbližších rokoch vývoj zariadenia, ktoré bude dokázať rozkladať ľudské telá na akúsi nehmotu a oddelí od nich len pracovný výkon. Pohovor je na konci. Úsmev z reklamy na zubnú pastu nahodíte aj vy, druhá strana vám opäť povie, že sa ozve (rozumej odhadni či ozve či nie podľa toho, ako dokonale dokážeš čítať reč tela) a spokojne odchádzate s úvahou o tom, čo všetko ste mohli urobiť, keby ste práve nestratili kopu času. Do osobitej kategórie dávam spoločnosti, ktoré sú tak popredné, že ani nevedia, čie sú. To znamená, že ich poprednosť im znemožňuje vedieť, čo chcú, kam smerujú a čo od vás očakávajú. Vtedy si myslím, že som si prišiel sadnúť na čaj a porozprávať sa nezáväzne ako keby som si prisadol k nejakým ľuďom pri barovom pulte v podniku. Popredne sa im zadívam do očí, veď to sa sluší a je to trendy a pohovor je na konci pretože sa im preruší reťaz, zneistejú a pohovor (rozumej nezáväzné posedenie pri čaji) si odkrútim sám, odídem.

To sú len niektoré z nástrah popredného sveta. Je ich viac ale to by som už písal pridlho, prišiel by som o čas, ktorý môžem využiť na omladnutie, zdynamičnenie, najnovšenie a spoprednenie mojej osobnosti.