roxoria.org

Dnes budem písať pravdepodobne neslušne, napriek tomu, že ide o príspevok po dlhej dobe. Budem tak písať, pretože som stratil trpezlivosť. Hneď s niekoľkými ľuďmi v mojom okolí a tak som si urobil v súkromí poriadok. Bez nadsadenia som si zo života “odpratal” (samozrejme obrazne) niekoľkých ľudí, ktorí mali buď nepriestrelné ego alebo asi komplex. Každý niečo iné.

Ľudia chcú často od druhých názor na niečo. Občas si ho nevypýtajú priamo ale dajú podnet na jeho vyjadrenie. To nemení nič na veci, že názor chcú. Ja som naučený svoj názor prezentovať tak, ako “mi narástol” (ten názor v hlave). A tu vzniká problém. Niektorí nechcú skutočne počuť moje myšlienky, chcú len počuť pochvalu, súhlas a podobne. Jednou z vlastností egomaniakov je absolútna neschopnosť sebareflexie. A tak keď nedostanú, čo chceli (súhlas keď nesúhlasím, pochvalu keď sa mi niečo nepáči) tak prejdú do protiútoku. Pritom ich nijako neosočujem, všetko sa vždy snažím vysvetliť aby si z toho niečo vzali. Ak sa im to nepáči, tiež nemusia súhlasiť s mojím názorom ale neviem ako si môžu dovoliť na mňa útočiť najrôznejšími nepeknými spôsobmi. Ďalšou skupinkou sú ľudia, ktorí nie sú egomaniaci, ale aj tak nevedia stráviť skutočnosť, že niečo nie je v poriadku. Hľadajú v človeku oporu alebo niečo tomu podobné a nezvažujú, že súčasťou toho nie je len sa stále usmievať, utešovať, zľahčovať. Načo to. Tak som ich začal odpratávať. Nemám potrebu im to ani oznamovať. Aj tak by to opäť nepochopili a opäť by na mňa spustili ďalšiu salvu útokov.

Tým, že s nimi prestanem komunikovať ich uchránim od toho, aby som o nich začal uvažovať ako o drbnutých. Keby to totiž pokračovalo ďalej, ja by som pokračoval k takým úvahám. Takto som spokojný ja a asi aj oni, lebo nemusia rady odo mňa vnímať ako nejakú zákernosť voči ich osobe a nedoziernej dokonalosti prameniacej z ich nadsvetských skúseností s niečím, do čoho nevidia ani za mak tak, ako ja (egomaniaci) prípadne útok na zidealizovaný svet tých druhých (ego nemaniakov).

Samozrejme že som drbnutý ja, lebo ja tomu nerozumiem, ja neviem ako to je, ja nechápem. Negeneralizujem. Ani v tom, že nechápem a už vôbec nie v tom, že tak odpracem všetkých. Myslím si, že dokážem odhadnúť únosné hranice a že viem, kedy je lepšie pravdu nepovedať, aby som človeku neublížil. Ale doba učí prijímať len to, čo ľudia prijať chcú. To koliduje s medziľudskými vzťahmi. Do zdrbnutia.