Bratislavská Porta
Dnes som bol na podujatí s názvom Porta, ide o súťaž pre kapely hrajúce country, folk a im podobné štýly. Odohrávalo sa to v areáli Apollo klubu, celkom zašité, nenápadné miesto.
Prišli sme tam ešte pred začiatkom a už pri vchode nás prekvapili hodnotou vstupného. Po informáciách na internete že vstupné “nestojí za reč” som očakával 50 korún približne. Veľkosť areálu by tej sume aj zodpovedala. Ale vypýtali si rovno 100 korún na osobu. V obecenstve okrem účinkujúcich a ich blízkych bolo vrátane mňa s kamošom možno 10 ľudí. Mne to celkom vyhovovalo, mám radšej nemasové akcie. Pred začiatkom sa zvukár trápil, neskôr bolo jasné že to bolo prvotné zlé znamenie. Bez rešpektu a ospravedlnenia by som mu za jeho výkony zlámal ruky. Neviem si predstaviť ako stresoval svojou nekompetentnosťou účinkujúcich. Dôležité pre neho bolo preparkovať dodávku, na ktorej prišiel s nápisom “Smerom k ľuďom” a príznačným logom tesne k pódiu, veď reklama je dôležitá. Prízemné politikárčenie. Navyše keď jeho výkony boli porovnateľné s výkonmi jeho vládnúceho “šéfinka” (ak nechcem napísať že bol babrák). Kapely si úctyhodne hrali v tej horúčave a odolávali aj spomínaným problémom so zvukom. Tu bolo všetko v poriadku. Udivovalo ma, načo tam niektorí ľudia prišli. Väčšina súťažiacich si tam bola svoje len odkrútiť a vôbec ich nezaujímala ich konkurencia. Nesúťažiacich prevažne zaujímalo všetko iné len nie účinkujúci. V občerstvovacom stánku sme si dali guláš, ten bol skutočne dobrý. Stál síce 60 korún (v podobnom množstve a hustote si zvyknem vo vývarovniach dávať za 40) ale budiš. Po súťaži mal byť country bál. Pospolitý ľud plný odborníkov na hudbu sa tým pádom začal hrnúť na akciu až ku koncu súťažnej časti. Bol som značne znechutený z vysoko odborných hodnotení jednotlivých súťažiacich a z ich neschopnosti elementárne rozlišovať medzi textovaním a hudobnou kompozíciou. Konkrétne posledná vystupujúca kapela mala jednu pesničku, kde vzali pôvodný text a dorobili si hudbu. Je to úplne v poriadku, navyše keď ide o hudobnú súťaž. Žiaľ, text bol pre hlbokoprofesionálnych odborníkov v dave známy a tak sa začali vyjadrovať veľmi negatívne na adresu hudobníkov (“nemajú gule” – na tému vydávať cudziu vec za svoju atď). Za mnou si ku koncu sadla banda buranov. Bez rešpektu ich tak nazvem. Mala to byť kapela účinkujúca na už spomínanom bále. Mali by sa naučiť správať slušne a nepokladať sa za pupky sveta len preto, že tam boli účinkovať nesúťažne. Sebareflexia je asi podpultový artikel.
Výsledky súťaže boli pre mňa aj môjho kamoša, možno aj pre viacerých prekvapujúce. Podobne ako politikárčenie zvukára boli pravdepodobne aj výsledky porty samotnej politické. Netvrdím, kvalita súťažiacich bola veľmi dobrá, porota žiaľ prihliadala skôr na striktnosť hudobného žánru ako na celkový dojem.
Zhrniem to. Z vystúpení som mal veľmi dobrý dojem, aj z hosťa na záver (nemyslím tým bálovú kapelu). Zlý dojem (aby bola zachovaná rovnosť) som mal z toho ostatného. Nerozumiem prečo tam stál automobil politickej strany, nerozumiem nadsadenému vstupnému, nerozumiem s akým úmyslom tam väčšina ľudí prišla. Nemalo to nič z atmosféry podujatí s rovnakou tematikou. Čiastočne k tomu mohlo prispieť aj extrémne počasie, nemyslím si to však.