roxoria.org

Dnes som mal pracovný míting v našej brnenskej pobočke firmy. Počas obeda sme šli do jednej reštaurácie, ktorá sa tuším volala “steak house”. A tam som stretol pána sveta.

Došiel som ešte s jedným kolegom za ostatnými, ktorí tam jedli. Keďže nebolo pri stole miesto, spýtal som sa pri vedľajšom stole, či si môžem vziať stoličku. Osádka povedala že bez všetkého, tak som si ju vzal a položil. Následne naším rozhovorom naštartovaný veľký bohém “brňák” po mne vyštartoval v zmysle, ako som si dovolil vziať stoličku od vedľajšieho stola, pri ktorom majú rezerváciu (ktorú tam nemali, jedine ak by bola imaginárna a neviditeľná pre slovákov). Okrem toho sám zo seba vypľul, že je tam tá imaginárna rezervácia o pol hodinu neskôr, ako som si ja stoličku vzal. Chystal som sa postaviť a vysvetliť jeho veličenstvu, ja, opovážlivá poddaná bedač zo slovenska princípy trhovej ekonomiky a odmeňovania zamestnancov verejných zariadení (predpokladám že ako všade totiž zarábajú podľa obratu zariadenia) ale zastavili ma kolegovia. Tak som si povedal ok, nebudem to riešiť. Následne jeho veličenstvo prišlo k nášmu stolu a s výnimkou mňa sa spýtalo čo si páni dajú. Každý si niečo dal, ja som mu nevravel nič. Prišiel ešte jeden krát, spýtať sa ma čo chcem, tam ma tiež zastavili kolegovia pred prednáškou o tom, že vďaka jeho nevychovanosti si nedám nič a tým pádom nič nezarobí. Ale aj to som odignoroval. On sa urazene zatváril a odišiel. Po chvíli, keďže niektorí kolegovia tam sedeli dlhšie a už dojedli sme si povedali že ideme preč. V tom sme chceli platiť. Jeden prišiel s trúfalosťou platiť kreditnou kartou. Chlapík si ju vzal, chvíľu stál pri pokladni a potom sa vrátil, že minimálna platba je 300 českých korún. Inak len v hotovosti. Ostatní povedali dobre, všetci to zaplatili jednou kartou. A tak jeho veličenstvo spôsobilo, že do toho podniku nepôjde pravdepodobne už nikto z našej českej neďaleko sídliacej pobočky, nepôjde tam nikto z nás, čo sme tam boli a svojmu zamestnávateľovi a tým aj sebe uškodil. Doteraz som bol zvyknutý, že v českej republike je už personál verejných zariadení poučený o tom, čo je to slušnosť. Bol som naučený, že keď poviem prosím pri podávaní peňazí, odpovedia ďakujem, že keď poviem prosím si, odpovedia nech sa páči. Evidentne nie. Veď som len nejaký plebs zo slovenska. Čo už na tom, že som šiel na obed, ktorý si on, veľký pán, pravdepodobne ani nemôže dovoliť. Posledný kolega, ktorý odchádzal mu ironicky povedal “prepáčte nám prosím, že sme si vás dovolili obťažovať pri vašej práci” a jemu to ani nezaplo. Nedostal prepitné, nezdržali sme sa, menej sme minuli. Ale predĺžil si penis. Osobne nemám rád, keď si niekto nedokáže vážiť peniaze a ľudí, ktorí mu peniaze dávajú. Ale je to jeho problém. Len sa čudujem, že v dnešnej dobe keď v gastronómii existuje taká silná konkurencia sa niečo podobné môže stať. Je to pravdepodobne ľuďmi, ktorí sú spokojní so všetkým, čo dostanú, nereptajú, nesťažujú sa, neoponujú. Nakoniec, ja som tiež neoponoval. Na požiadanie kolegov. Ale aspoň som nezaplatil za nekvalitné služby a tento článok si ako referenciu určite nájde aj ujo google