roxoria.org

Ja sa samozrejme zabiť nechcem. Len mi nejde do hlavy zaujímavý ruch okolo Ďuračku. Vôbec ma nezaujíma to, čo spravil, prečo spravil a čo si za to vyslúžil. Ale jeho zaujímavý ťah a reakcia naň, tá ma už zaujala.

Na tom, že šiel na psychiatriu a začal tvrdiť že má samovražedné myšlienky je niečo smradľavé. To, čím to smrdí tuší každý (áno, samozrejme myslím nemocničnú bielizeň). Každý asi aj tuší, že keby mu vytvorili psychologický profil, vzhľadom na jeho zázemie a skutočnosť, že si má odsedieť iba kúsok, by musel byť značne slabá osobnosť, aby sa chcel kvôli tomu zabiť. Keby bol tak slabý tak by pravdepodobne nedosiahol svoje životné úspechy, ktoré sa mu odoprieť nedajú (nejdem polemizovať). Hrať na psychiku nás učia americké filmy, veď v koľkých to už tak ľuďom prešlo. Toľko moja úvaha, môj konečný názor nevyslovím.

Ja som sa začudoval svornosti médií, keď ani jedno (ako je inokedy ich zvykom) tento stav nespochybnilo. Nikde som sa nedočítal/nedopočul, že by niekto vyslovil možnosť, že ide len o snahu vyhnúť sa trestu. Inokedy by si z toho už postavili priestor pre lepšie platený reklamný priestor, teraz nič. Akoby ani nechceli zarábať na “kauzách” (veľmi nemám rád to slovo ale keď ho tak všade používajú tak budem aj ja). Nemyslím si totiž, že by im doterajšie krájanie tejto osoby v médiách stačilo. Aj keď toho bolo viac než dosť. Keby som bol zástanca konšpiračných teórií, myslel by som si, že ide o veľkú dlhú ruku, ktorá vystrčila ukazovák malým médiám a urobila nonono. Ja ale žiadny konšpirátor nie som, nie som ani idealista, preto neverím, že médiá sa “debulvarizujú” a tak čakám, kto čo urobí. A som zvedavý, koľkí odsúdení začnú mať v najbližšej dobe samovražedné myšlienky a budú sa chcieť zabiť z vidiny umiestnenia v nápravnovýchovnom zariadení. Potom zistíme, že sme národ samovrahov