Červená diera
Vysoko v horách, kam sa takmer nedá dostať. Skrytá pred zrakmi zvedavcov, utajovaná strachom objaviteľov. Už na prvý pohľad odlišná od iných, bežných skalných dier. Malých jaskýň.
Vyžaruje totiž červené svetlo. Kto sa dostane tak vysoko, ťažkým úmorným terénom a má možnosť ju vzhliadnuť, ten neodolá a premôže ho zvedavosť. O svojom zážitku však nikomu nepovie. Chvíľu váha so vstupom. Potom ho omámenie vtiahne a stratí sa v červenom svetle. Okolo sa nachádzajú skaly, podobne ako v iných skalných dierach, tieto sa však líšia svojím pravidelným tvarom, svojim usporiadaním. Majú svoj vlastný systém. Po prechode vstupnej brány je vidieť dlhú chodbu, nedá sa však povedať, odkiaľ sem preniká to červené svetlo. Zdá sa, akoby vyžarovalo priamo zo skál. Ale tie sú nepriehľadné, preto nie je možné vysvetliť, čo zvedavec uvidí. Jemný vánok z hlbín ho vábi hlbšie a hlbšie. Nevedno, koľko krokov spravil, ako ďaleko sa nachádza od vstupu. Nevedno, koľko času strávil kráčaním. V tom začne na kamenných stenách objavovať ešte krajšie skaly. Každá znázorňuje niečo pekné, čo je z jeho života. Každá sa mu vďaka tomu páči, preto sa teší. Červená diera mu zhmotňuje jeho fantázie, podvedome však tuší, že sa ich nesmie dotknúť. Preto to nerobí a s úsmevom na tvári pokračuje hlbšie do útrob strateného. Teší sa, koľko pekného a nesplneného ešte zažije. Po nekonečne dlhej ceste sa chodba rozširuje až do obrovského priestoru, takmer nezmerateľného. Červená je tlmená, dopĺňajú ju rôzne iné farby. Celé spektrum sa rozkladá priestorom. Absolútne opojenie. Aj zvedavcove fantázie sa odrazu začali pohybovať a vystupujú zo stien. Naberajú na hmote a prestávajú svietiť. Sporadicky vydávajú zvuky, je počuť hlasy svojich blízkych. Zvedavec si silou svojich myšlienok môže zariadiť vlastnú chvíľku. Má navôkol všetko, po čom túžil. Zaliala ho eufória. Vôbec nepomyslí na návrat. Kvôli ošiaľu zabudol na skutočnosť. Myslí si, že všetko navôkol je skutočné. Je spokojný, vymyslel si v rýchlosti dokonca príbeh o plnení svojich snov, je hrdý na svoje úspechy.
V tom nastane ticho a tma. Zakrúti sa mu hlava. Striedavo vidí pred sebou tmu a tunel smerom von z diery. Akoby bol na kolotoči, ktorý nie a nie sa zastaviť. Tajomná sila ho nadvihne a nesie tmou. Zatmie sa mu pred očami a v momente precitne na skale. Na inom mieste, ďaleko od červenej diery. Vydesený sa spytuje, čo sa stalo, na nič neprichádza. Preto sa rozhodne mlčať o svojom zážitku. Nechá si ho pre seba a nadlho sa bude vnútorne zožierať. Utrápený sa zorientuje a vyberie domov. A tak červená diera zničila nádej ďalšieho človeka v splnenie svojich snov. Rovnako ako povrchnosť a nedostatočný nadhľad. Zvedavec si ale časom uvedomí, že na to, aby sa mu sny plnili, nepotrebuje červenú, modrú ani zelenú dieru. Možno si svoje sny splní, lenže bez jeho pričinenia to nepôjde.