roxoria.org

Včera, omámený teplým slnečným počasím som sa vybral nakúpiť si nejaké oblečenie. Okrem toho teda, že už sa do množstva vecí nezmestím. A celkom som sa divil.

Ako je v mojom zvyku, nebudem konkretizovať žiadne obchody ani nič Lebo je to všeobecný problém našej metropoly. S výnimkou teplého obdobia roka dávam prednosť praktickému pred “show” oblečením. A tak som šiel na nákup v termo tričku a polartekovej bunde. V jednom obchode sa na mňa predavačka poriadne ani nepozrela, v ďalšom obchode zazerala a keď som sa prehrabával vecami v treťom, dokonca sa “nenápadne” okolo mňa prešiel aj ochrankár. Aspoň že už mal vyššiu úroveň ako niektorí socochrankári v niektorých extra šetriacich obchodoch.

Nakúpil som si nakoniec iba sveter a nohavice. Pri platení svetra sa na mňa predavačka usmiala až keď ju ožiarila karta. Pri kúpe nohavíc som mal šťastie, kým som si ich bol prvý krát za poctivej ignorácie predavačky vyhliadnuť, druhý krát som sa náhodou stavil a už tam bola iná, usmiata, ktorá mi rada pomohla. Keby tam nebola, nohavice si nekúpim. Nemám vo zvyku nakúpiť v obchode, kde sa obsluha tvári akoby som ju obťažoval. Je možné, že ju skutočne obťažujem. Ale ja keby som si dovolil klienta ignorovať alebo mu dať najavo, že teraz mi to nevyhovuje, pravdepodobne by to nedopadlo dobre. Často sa zamýšľam, akí spokojní ľudia musia niektorí predavači byť. Sú totiž často platení províznym systémom, takže by ich to malo motivovať v snahe predať niečo, prípadne rovno človeku ponúkať, vo viere, že ho to zaujme, vyskúša, kúpi.

Neviem, nemyslím si, že by som vyzeral ako dáky bezdomovec alebo niekto, kto si ich pozornosť nezaslúži. Odhliadnuc od prvého dojmu, je možné, že moje funkčné oblečenie, ktoré nosievam je v konečnom dôsledku drahšie ako väčšina vecí, ktoré predávajú. Tak potom neviem čo by slovenskí predavači chceli. Viem, že keby som šiel oblečený na prvý pohľad “draho” – na skutočnej cene toho oblečenia by nezáležalo lebo predavačka to nedokáže posúdiť ak nejde o tovar z jej obchodu, určite by sa na mňa pozerali inak a pohľadom by mi kartu vyťahovali z vrecka. Ako minulý rok, vošiel som v jednom centre do obchodu lebo ma zaujalo tričko vo výklade. Predavačky ako to už chodí kyslé, ale mal som dobrú náladu tak som si vyskúšal a po vytiahnutí kreditky sa predavačky osladili. Keďže som bol s tričkom spokojný, pri návšteve iného centra som sa vybral do obchodu tej istej značky, zhodou okolností som na sebe mal práve tričko od nich. A predavačka z diaľky zbystrila a šup ho za mnou a hneď mi ponúkať čo majú. Aká povrchnosť

V tom nemenovanom obchodnom centre, kde som bol včera, som si všimol jednu zvláštnosť. Je tam moderné mať obchody nazvané niečo & niečo   Neviem či ide o náhodu alebo psychologický ťah. Ale je to zaujímavé