roxoria.org

Práve som sa zobudil na rachot klimatizácie. Tento rok sa už pokazila piaty krát. Nehovoriac o množstve menených ističov a nedávno vymenenej trafostanici na ulici.

Teplomer v chládku ukazuje 45 stupňov. Keďže mi už opadala pripálená chrumkavá pokožka, idem sa prejsť na nákup do potravín. Natrel som sa grilovacím korením a na plecia si dal kúsky masla. Musím ho skladovať v mrazničke, chladnička má vnútronú teplotu konštantných 15 stupňov.
Slnečné okuliare som už dávno vymenil za zváračské okuliare. Síce mám potom v rovnomerne tmavohnedo korenistej pokožke biely šráf, to mi nevadí. Na hlave nosím mokrý uterák. Kým prídem do spomínaného obchodu, uterák už mokrý nie je. Našťastie v rýchloobčerstvení supermarketu mi uterák namočia do vody a dajú na chvíľu zamraniť. Zatiaľ vchádzam do potravín. Už dávno sa nepredávajú mäšové výrobky ani nič iné. Je energeticky náročné ich skladovať. Tak si môžem kúpiť dehydrovanú sliepku alebo sa dohodnúť so susedmi, že si kúpime kravu. Urobíme potom na ulici veľké hody, kravu musíme spotrebovať do niekoľkých hodín. Nakúpil som, opäť som si raz spálil ruku kovovou mincou počas toho, ako mi ju vydala predavačka z rozpálenej pokladne. Aspoň, že sedieť môže v nafukovacom bazéne. Vodu menia raz za hodinu.
Cestou z potravín sa prejdem torzom lesíka. Je to romantické brodiť sa zemou zmiešanou s množstvami piesku. Keby aspoň toľko nepálil. Cítim že moje nakorenené a omaslené plecia začínajú chytať moderný chrumkavý ráz. Teším sa, lebo večer mám ísť do baru. Keď ženám poviem koľko kilowatový klimatizačný systém mám doma, budem v kurze. Musím však uplatiť opravára aby sa u mňa zastavil prioritne. Inak sa na klimatizáciu čaká aj 2 týždne.
Tak, už som doma. Som hladný, kúpil som si jednu živú sliepku. Musím ju teraz dať do špeciálne upravenej miestnosti, tam sa po niekoľkých dňoch zotaví a načerpá naspäť telesné tekutiny. Zatiaľ si odtiaľ vyberiem kúpenú minulý týždeň. Usmrtiť ju nie je problém. Pustím ju na dvor pred domom nech sa prebehne. Po chvíli je po nej. Vyjdem von, otvorím ju, vyčistím, naplním plnkou a nechám pol hodinu usmažiť na slnku. Kým sa tak udeje, vajcia, ktoré naznášala zahrabávam do piesku. Stačí na 3-4 minúty. Zatiaľ pozerám čo sa v okolí deje. Práve prevážajú na aute nejaký strom. Je vidieť že si ho kúpil človek, ktorý nemá veľa peňazí. Je totiž na prvý pohľad vidieť, že ide o nie príliš vydarenú syntetickú náhradu. Sú aj kvalitnejšie. Sám vlastním pred domom niekoľko podobných stromov. V televízii občas vidím aj skutočné, viac-menej ide o spomienku na detstvo. Naživo ich vidím len zriedka. Vždy mám taký pocit nostalgie. Ako dieťa, keď som skočil do jazera, príjemne ma schladilo. Teraz, keby som do neho skočil, pravdepodobne sa zaryjem do piesku alebo rozbijem o nejaký väčší kameň. V tom lepšom prípade, po období dažďov by som skončil v meter hlbokom bahne. Obdobie dažďov je super vec, prší aj 10 minút denne týždeň po sebe. Vtedy je aj voda lacnejšia. Keď prší, vezmem si mydlo a vyjdem na ulicu. Namydlím sa pod dáždnikom a enchám to zo seba zmyť. Som síce potom špinavší ako inokedy, za ten pocit z mladosti mi to však stojí. V dnešnej dobe je vyvinutá šetrnejšia metóda umývania. Sprchujeme sa super jemným pieskom ktorý sa nelepí o telo a viaže na seba všetky nečistoty.
So susedmi si často doprajem svoje v mladosti nadobudnuté neresti. Pivo chutí stále rovnako. Dokonca sa ním ani neoblejem a nemusím chodiť toľko na wc ako kedysi. Len keby tie pivové tablety tak nechrúpali medzi zubami. Sedíme si v mojej vyprahnutej záhradke a zabávame sa. Naše deti nám nechcú uveriť, že vtáky naozaj existujú. Okrem sliepok v potravinách nemali šancu žiadne vidieť a filmy nášho detstva vnímajú ako rozprávky. V tom niečo zaiskrí. Opäť vypadla elektrika. Nejaký sused pravdepodobne dokúpil ďalšiu klimatizačnú jednotku. Ja neviem prečo sa neuspokojí s 25 stupňovými nočnými chladmi. Je to celkom fajn na spánok. Odkedy euroázijskocelosvetová únia s 374 členskými štátmi uznala 99. deklaráciu o nevyrábaní elektriny vo vodných, v jadrových, v tepelných elektrárňach, zostali nám len veterné. A ľudí už nebaví točiť celé dni ručne vrtule. Vietor tu nebol niekoľko rokov. Stratil sa. Spolu s ochranármi. Tí sa presťahovali na morské dno. V niektorých miestach, kde je dno hlboko do jedného kilometra si človek suchou nohou prejde. V týchto romantických miestach si založili svoje ochranárske tábory. Snažia sa hromadne močiť do mora aby tak zdvihli hladinu svetových oceánov. Okrem toho sa prechádzajú po bývalých koraloch a pozostatkoch morských živočíchov v snahe presvedčiť ich, aby vstali z mŕtvych.
Počul som, že niekde v alpách objavili zakrpatené kamzíky. Už nemajú žiadnu srsť a kožu majú ako hrochy. Kopytá tiež nepotrebujú. Stačia im veľké vankúšiky, ktoré im namiesto nich narástli. Totiž sa alpy pred časom počas jedného teplejšieho leta roztopili a tak majú kamzíky teraz obrovskú kĺzačku. Príroda je úžasná, kto by povedal že evolúcia bude taká rýchla a tento nenápadný druh horských živočíchov dokáže prispôsobiť z ničoho nič vzniknutým podmienkam za ani nie 10 rokov.
Sliepka, ktorú som vyložil popoludní sa upiecť je hotová. Preto začíname konzumovať. Každému sa ujdú cca 3 zosušené kúsky ale je to luxusné v porovnaní s chudobnými oblasťami, tam už pojedanú ľudia aj piesok. Mne nechutí, je to ako krupica. Fuj. Keď som už pri piesku, vajíčka som zabudol. Praskli a zhoreli. Škoda, mohli chutiť. Naše posedenie pri pive sa skončilo, manželka už dala deti spať. Majú vlastný mraziak, my s manželkou máme súkromie v druhom. Idem do kúpelne a sypem si zubný piesok do úst. Moje zuby žiaria ako nikdy. Leziem do mraziaku, ukladám sa a zatváram oči. Ono to bolí, väčšina ľudí už oči nezatvára ani pri spánku. Ja aspoň vtedy, inak ich máme vždy otvorené. Naše organizmy totiž prestali oči zvlhčovať. Ale to snívanie o posedení pod živou sekvojou mi za to stojí.

K tomuto príbehu som sa inšpiroval v poslednej dobe vďaka prihrievaniu si polievočky rôznych organizácií, ktoré ťažia z tohtoročnej teplej zimy a pripravujú nám katastrofické scenáre ako tu pomaly už túto zimu budeme pestovať banány a bojovať s levmi, ktoré sem prejdú suchou nohou z afriky cez stredozemné more.