roxoria.org

Náhodného čitateľa poprosím aby najskôr prečítal suchozemskú perlu. Inak sa možno v deji stratí.

Niekoľko rokov sa snažím prekročiť jeden tieň, ktorý je väčší ako ja a nepretržite ma ťaží. Dopadá na cestu predo mnou a tým mi znemožňuje dobrý výhľad na smer, ktorým sa uberám.

Tieň ťažiaci moju existenciu som spozoroval až po strate perly. Vedel som, kde sa nachádza. Tieň však neustúpil. Nenabral som odvahu vojsť do vody v rokline. Nemal som odvahu ísť si perlu vyloviť. A tak som sa často na svojich cestách strácal. Nevidel som pred seba. Nevidel som ani navôkol, každý krát, keď som sa obrátil, obrátil sa aj tieň. Oslepujúca tma je správny výraz. Nevysvetliteľný. Občas sa z tmy vyrojil húf svetojánskych mušiek naznačujúci mi, aby som ho nasledoval. Vždy som sa vybral za húfom, previedol ma kusom lesa. Potom sa však mušky rozleteli, prestali svietiť alebo som ich jednoducho v zúfalstve z nekonečnosti lesa rozohnal. A tak som sa opäť stratil vo svojej vlastnej tme. Blúdil som a opakovane sa vracal na to isté miesto. Poznal som ho, mal som v tráve vydupanú značku. Značku od neustáleho sa zmietania a snahy prekabátiť samého seba.

Trvalo to veľmi dlho, nedokážem to spočítať. Nedokážem spočítať koľko úbohých svetojánskych mušiek prišlo o život v snahe mi pomôcť. Bol som bez nádeje na objavenie cesty z lesa von. To bol len začiatok. Pri špecifickej hviezdnej konštelácii som v lese stretával bludičky. Ich cieľom bolo obalamutiť ma a zaviesť ešte hlbšie do lesa. Každý krát ma dokázali omámiť falošnou vôňou prameniacou z ich nadprirodzených schopností. V ich prítomnosti uhasínal aj môj tieň. Vždy som si pomyslel, že je koniec, prekročil som ho. Preto som sa nesnažil prebudiť z omámenia. Až keď som bol hlboko v lese, bludičky odišli a nechali ma na pospas svojmu vlastnému osudu. Schopnosti mu čeliť alebo podľahnúť. V tom prišli naspäť moje verné svetojánske zelenou farbou žiariace mušky. Prinášali mi opakovane, neúnavne teplo aby ma zahriali počas chladnej noci. Ich dobrovoľné obete som si uvedomoval, nedokázal som im poďakovať sa ako by si zaslúžili. V lese som začínal mať vychodené chodníčky. Podľa nich som sa pomaly začal orientovať. Začal som byť vnímavejší voči zámerom bludičiek. Preto som ich stále menej poslúchal, neskôr som dokázal odolať aj ich mámivým snahám podvoliť si ma. Začal som byť bludičkou sám. Ony to vedeli, pravdepodobne len vďaka tomu ma nechali. Sám vo vlastnej nedôvere som si krížil lesom vlastné vychodené cestičky, presviedčal sám seba, že strom okolo ktorého prechádzam je mi neznámy, bez ohľadu na skutočnosť, že som okolo neho prechádzal denno denne. Klamal som sám seba v snahe nepohltiť svoju nádej. Bola mi nanič. Oberala ma o drahocennú energiu. Vďaka nádeji v správnu cestu som nedokázal na vysoké stromy vyliezť a nedokázal som sa pozrieť, ako ďaleko od okraja lesa sa nachádzam. Bol som stratená existencia-neexistencia. Nedobrovoľne-dobrovoľne stratený sebaklamom.
Mal som však aj silnejšie dni. Vtedy som sa zhováral so svietiacimi muškami. Nakoniec som ich požiadal nech už pre mňa neumierajú. Povedali že je to ich úlohou. Namietal som a viedli sme siahodlhé rozhovory o správnosti ich poslania. Poslania pomôcť mi za cenu vlastného vyhasnutia. Plnili ho dôsledne, bolo mi ich ľúto. Nakoniec som ich presvedčil, prestal mi chodiť na pomoc. Zostal som sám.

Po nespočitateľných pokusoch sa mi podarilo dostať k okraju lesa. Nezastavil ma ani môj tieň. Videl som pahorkatú lúku obrastenú jarnými kvetmi. Bola ešte len zima, bol to ale magický rok a preto ma prišla jar čakať na lúky. Prišla ma posilniť na ceste k rokline. Tieň slabol, bol som už na rozžiarenom slnku. Tieň nemal moc, zmenšoval sa. Opojený jarnou eufóriou som si kráčal míľovými krokmi za svojou roklinou a mojou stratenou guľôčkou. Bol som pripravený prekročiť svoj tieň a vojsť do rokliny, namočiť sa do chladnej bystriny a vyloviť si ju.

Prišiel ten okamih. Pozrel som sa do rokliny ale suchozemskú perlu som neuvidel. Posledná žijúca svetojánska muška, môj tajný ochranca. Nevedel som, že šla so mnou. Mala ma za každú cenu chrániť. To aj robila. Prezradila mi, že guľôčku vylovil niekto iný. Nemala odvahu mi to skôr povedať, tušila že by som jej neveril. Môj tieň ma prekročil skôr ako ja jeho. Jeho veľkosť sa razom zdvojnásobila, nadobudol schopnosti narábať s energiou. Zrazil ma do rokliny. Nepripraveného ma strhol prúd aby ma uniesol do neznáma. Muška za mnou letieť nestíha, iba môj tieň je dostatočne rýchly. Zostalo chladno, predčasná jar sa skončila, rozžiarené kvety zvedli.