roxoria.org

Po dlhšej dobe som sa rozhodol napísať o mojej ceste do práce. Boj s náhodne nepravidelnými trolejbusmi som vzdal, preto o náhlení sa na zastávku písať nebudem.

Ráno vždy prestupujem na trnavskom mýte. V podchode je dostať fornety, ktoré mi chutia. Preto si ich zvyknem ráno kúpiť. Vždy si kúpim 8 kusov, je to tak akurát. Predavačky sú milé, keď prídem v správnom čase, dostanem ešte horúce kúsky. Teraz ma však po prekvapilo, akým spôsobom vydávajú. Dostal som totiž po sebe od rozdielnych predavačiek zlé výdavky. Jeden krát som si to dokonca neuvedomil. Ide len o drobné, ale zaujalo ma, čo spôsobuje tieto rozdiely, na ktoré keby som neupozornil, tak výdavok správny nedostanem. Ktovie či je to nejaká podchodová atmosféra, ktorá znemožňuje matematické výpočty z pamäti alebo nový spôsob obchodníckeho prístupu autogenerovaním si prepitného. V každom prípade nekonvenčné. Keby mi tie maškrty aspoň toľko nechutili.

S balíčkom pizzových maškŕt som sa vyviezol eskalátorom na zastávku električky. Tá mi samozrejme ušla tesne pred nosom, tak som zabíjal nudu miniprechádzkou po zastávke a do očí mi udrel plagát na prvý pohľad celkom nezmyselný. Začnem od konca. Plagátik sústreďoval pozornosť na nejaké podujatie s dídžejom. Ten mal meno ako vyšité pre špeciálnu skupinu, viem si predstaviť aký to môže mať efekt na tínedžerov, žiaľ si už nespomínam aké to bolo – bolo také zmyselné. Na tom plagáte bola silikónmi obdarená modrooká blondzka v pseudozmyselnej póze ala low-cost erotické foto. A potom aby si záujemcovia nešli zatancovať na takú akciu so super dídžejom keď ich láka takýto podivný plagátik. Keby som už zvolil podobnú kampaň, iste by som sa posnažil aspoň zvýšiť kontrast pozadia s popredím

Hneď vedľa boli plagátiky červené s bieločiernym textom. Šlo o propagovanie dňa boja proti rasizmu a celého týždňa boja proti rasizmu (začať by mal ak si dobre od rána spomínam 19teho). Zvolával ľudí na nejaký pochod, ktorý sa bude konať tuším 21ho – tento dátum mi už toľko neutkvel v pamäti. Nedovolím si vyjadrovať sa, o koľko je situácia v našej krajine lepšia alebo horšia v porovnaní s okolitými krajinami, myslím si však, že sa u nás veľmi zle k tomu pristupuje, médiá uvádzajú rasovo motivované útoky v rovine, ktorá má efekt jedine veľkého boomu ale ľudia sa pri nich vôbec nepozastavia a možno to pôsobí úplne opačne ako by si niektorí priali. Celé toto podujatie skončí rozlepenými plagátmi, pretriasaním zhromaždenia v médiách a ukazovaním, ako tam chodia rôzni ľavicoví extrémisti v bežných ľuďoch vyvolávajúci odpudivejší dojem ako tí, proti ktorým pôjdu protestovať. Ďalší deň bude po všeobecnej intolerancii voči extrémizmu mŕtve ticho a nič iné sa neudeje.
Ja osobne vnímam veľmi negatívne akýkoľvek extrémizmus (či už pravicový alebo ľavicový), akékoľvek násilie a akúkoľvek neznášanlivosť (aj praobyčajnú medziľudskú). Väčšinu roka nosím na hlave vlasy vo veľkostiah 2-10mm a som tak spokojný, vyhovuje mi to. Od jesene som sa k strojčeku na vlasy nedostal. Až tento týždeň, tak som mal vlasy niekoľko mesiacov dlhšie. Teraz už nemám a neviem či to bolo vždy, všimol som si však na ľuďoch na ulici iné pohľady. Pravdepodobne je to práve kvôli dĺžke mojich vlasov. Občas niekto na mňa utrúsi poznámku o skínovi. Síce to zatiaľ každý z môjho okolia (ľudia na ulici zatiaľ na mňa ešte neskúšali pokrikovať) myslel ako vtip, úplne jednoznačne to tak nevnímam. Hlavne keď sa na slovensku v povedomí so slovom skinhead chápe hlavne ich neonacistická vetva a tým pádom sa ma niekedy celkom dotkne, keď ma síce vrámci srandy ale zaradia do tejto kategórie. Známym to odpustím a nad povrchnými pohľadmi ľudí na ulici sa pousmejem.