Fatamorgány
Raz sa plavila loď. Plavili sa veľmi dlho. Nemali cieľ, preto sa snažili si nejaký nájsť. Boli vyhnancami doby a odkázaní sami na seba. More im šlo pripraviť niekoľko nástrah.
Plavili sa v oblasti, v ktorej sa kde-tu ukázal ostrov. Nie, to nebola fatamorgána, ostrovy tam skutočne boli. Z diaľky vyzerali byť krásne, obývateľné, plné možností pre spokojný život. Preto sa moreplavci rozhodli zastaviť na prvom. Prúdy však boli komplikované a tak museli zakotvenie pripravovať celý deň.
Priblížili sa k ostrovu, návrat v tom momente nebol možný. Preto nasmerovali do predom vybratej zátoky kde zakotvili. Nastúpili na svoje malé loďky a šli na ostrov. Až keď sa postavili na súš, zistili, že ostrov sa s nimi zahráva. V skutočnosti vôbec nie je taký priateľský a vôbec nevyzerá byť vhodný na spokojný život. Po chvíli bádania si celá posádka uvedomila zámer ostrova, ktorý ich úspešne prilákal. Nevyspytateľné prúdenie vôd spôsobilo že posádka musela na ostrove zostať najbližší týždeň. Mali zásadu, že zásob na lodi sa nedotknú, zásoby sú ich poslednou záchranou. Preto nastal tvrdý boj. Boj o jedlo, boj o vodu. Boj o pokoj. Prostredie neprívetivého ostrova v nich vyvolávalo žeravý nepokoj rozkladajúci ich zvnútra. Tŕpli čakajúc na vhodný morský prúd a riešiac svoje aktuálnosti.
Nalodili sa s rozhodnutím, že skúsia iný z tých pekných ostrovov, ktoré videli počas cesty. Mali šťastie, chytili dobrý vietor, tak šli k ďalšiemu ostrovu. Zdiaľky videli vodopád, ktorý vyvieral z jeho najvyššieho vrchu a to ich očarilo. Vybrali sa preto k nemu a zakotvili. Vylodili sa a na súši opäť zostali sklamaní. Zistili, že vodopád síce na ostrove je ale nevyviera z neho osviežujúca voda, vyviera z neho sýrou napáchnutá gebuzina zmiešaná so slanou morskou vodou, tlačená zrejme pekelným teplom podzemia. Puch ich dusil celý týždeň. Toľko museli čakať na more, aby ich pustilo preč. Rozhodli sa poľaviť a byť menej nároční pri výbere ostrova. Tak sa vybrali k menšiemu, ktorý nepôsobil až tak pekne ale chceli to skúsiť. Dopadli podobne ako na dvoch predošlých. Útrapy, sebaspytovanie, rozpoloženie.
Nevzdali sa, ich rozpoloženie bolo silnejšie ako zlo fatamorgán číhajúcich na ich podvedomie. Krúžili v súostroví niekoľko týždňov, veľa iných námorníkov by to už dávno vzdalo, oni však nie. Chceli nájsť svoj budúci domov, chceli nájsť ostrov, ktorý by bol priateľský a prijal ich.
Jedného dňa, po celodennom čakaní na vodný prúd zakotvili v malej zátoke. Člnkami preveslovali na breh a to, čo videli v diaľke z lode, uvideli aj z ostrova. Zistili, že objavili svoj ostrov. Svoju budúcnosť. Nečakali nič extra, predošlé skúsenosti ich pripravili na skromnosť a boj. Ale ostrov bol štedrý.
A tak začali žiť svoje životy.