Zelený autobus
Zhodou okolností budem písať o autobuse, ktorý jazdí na plyn ale ide len o náhodu, nie je to podstata.
Občas, v jednom čase chodím domov autobusom, ktorý má vnútorné osvetlenie zafarbené na zeleno. Ľudské tváre v ňom vyzerajú zvláštne. Iná farba zrejme tak nezfarbuje. Všeliake žlté ťahajú oči, fialové a modré robia z ľudí mŕtvoly a zvýrazňujú každý záhyb tváre.
Tento zelený pôsobí celkom upokojujúco. Možno je to subjektívne ale mám pocit, že ľudia v ňom vyzerajú spokojnejšie. Ide z nich pokoj. Nakoniec, podobné vlastnosti sa zelenej farbe pripisujú.
Predstavme si situáciu, kedy by naša atmosféra bola zfarbená tiež zelenou farbou. Či už by sme mali zelené slnko alebo by niektorý z ochranných obalov našej planéty fungoval ako zelený filter. Síce by sme mali problém vnímať terajšie spektrum ale možno nie. Možno by sme boli prispôsobení a zelenú by sme vnímali úplne naturálne, respektíve vôbec by sme ju nevnímali. Tak ako dnes vnímame priehľadnú farbu. Možno v minulosti priehľadná vôbec nebola priehľadnou, len sme sa tej dnes neviditeľnej farbe prispôsobili.
Ktovie, koľko rokov by sme začali zelenú vnímať ako neviditeľnú a ako by to preonačilo naše oči. Ktovie, či by sme po veľa rokoch boli schopní reagovať na zelenú farbu tak pokojne. Možno pôvodne zelená neexistovala a priehľadná bola farbou, ktorá na nás pôsobila upokujujúco, preto príroda zariadila, aby bola naša natívna. Možno nejaký život pred nám známym pustošil a pustošil a obranný mechanizmus planéty takýmto spôsobom zakročil.
Aké by to bolo pekné, keby chodili všetci veselí a spokojní. Nikto by sa nesťažoval, nikto by nerobil zle. Úplne by stačilo, keby si každý vytvoril asociáciu s peknými spomienkami v momentálne najzelenšom prostredí - prírode a možno by to bolo lepšie. Ľudia by sa nenasierali, ľudia by si viac pomáhali a svet by bol ďalej ako je dnes. Časom by sme zistili, že to ide aj bez zelenej. Postúpili by sme tým na vyšší level a napredovali. V dnešnej dobe mám totiž pocit absolútneho zmietania sa v kruhu. Z tohto cyklujúceho blázninca občas pri vysokých otáčkach niečo vyletí a narobí galibu. Koleso sveta sa začne točiť nesúmerne a ničí. Ničí v prvom rade ľudí. Oni ničia všetko ostatné. Tým aj sami seba a uzatvárajú ďalšie koleso. Existencia je tak zladením niekoľkých navzájom prekrížených kolies a keď sa jedno vyosí, rozbije aj ostatné.
Nemusíme ich olejovať, nemusíme sa o ne špeciálne starať. Dnes stačí, aby sme si spomenuli napríklad na zelený, veselý autobus. Alebo lúku. Pre náročných si ju môžte dofarbiť jarným mixom a namiešať tak, čo vám vyhovuje.