Stratený smer
Neidentifikovateľný predmet. Niektoré nedokážeme identifikovať, u niektorých nedokážeme identifikovať ani ich existenciu samotnú. Často je problémom len naša nedostatočná vybavenosť. Či technologická, či mentálna alebo fyzická.
Napriek tomu križujú vesmír ako kedysi výpravy smerujúce za svojou pravdou. Nečudujem sa, boli tu pred výpravami a budú tu oveľa dlhšie. Relatívne nezaujímavá, nezáživná vec. Prevažnú časť populácie vôbec nenadchne, keď občas v médiách zaznie informácia o novom úlomku planéty, ktorá možno už ani neexistuje. Môže si ísť za svojím cieľom oveľa dlhšie, ako existuje naša planéta. Smer mu určila udalosť, ktorá ho vyslala na cestu. Možno má už vopred určený smer. Miesto svojho konca. Roztriešti sa o väčšie teleso v inej časti vesmíru. Znie to jednoducho a jednoznačne. Čo ale ak z iného smeru letí podobné teleso, ktoré smeruje inam. S iným cieľom, iným koncom a stretnú sa v bode vesmíru, ktorý my ani nepoznáme? Ak bude ich rýchlosť dostatočná a pevnosť nedostatočná, oba vzdajú svoj maratón. V inom prípade stratia svoj smer. A jednoduchá priama cesta zrazu môže byť zahataná prekážkami. Stačí ak im v ceste stojí menšia planéta. Môže tam levitovať miliardy rokov. Odrazu do nej vrazí úlomok minulosti a rozdelí ju na nespočetné množstvo poslov skazy. V tom momente má každý úlomok vytýčený smer a vyberie sa na svoju púť.
Spúšť, ktorá ich všetky vyslala do vesmíru je zničená. Jej cesta sa skončila. Vyvolala však dominový efekt. Dala do pohybu veľkú časť vesmíru. Jedna malá planéta, ktorej časti sa vybrali všetkými smermi. Budú tam pokračovať v posolstve skazy a ničiť ďalšie a ďalšie objekty vesmíru. Možno im po niekoľkých tisícoch až miliónoch rokov dojde dych. Nebudú mať dosť energie a budú vyšvihané množstvom menších úlomkov z podobných svetov. Keby sme dokázali spočítať, koľko podobných príbehov sa odohráva vo vesmíre, nebol by nám tak záhadný a ľahostajný. Koľko planét, koľko hviezd denne prichádza o život. Koľko z nich sa rodí z prachu a nám neznámej hmoty zmiešanej s elementami, ktoré nedokážeme ani pomenovať. Do nášho sveta občas prenikne unavený fragment, ktorý už nie je schopný ísť svojím smerom a dá sa zlákať gravitáciou našej galaxie, našej planéty. Ako malý kameň dopadne zomrieť na našu planétu. Touto stratou smeru zmení smer mnohým obyvateľom zeme. Začnú si vážiť, čo si dovtedy nevážili, začnú robiť, čo dovtedy nerobili. Zmenia orientáciu svojho záujmu.
Tu vidím rovinu, ktorá je medzi vesmírnymi svetmi a svetom naším. Máme pocit vyspelosti, máme pocit predurčiteľnosti, vieme si takmer všetko jednoducho vysvetliť, ospravedlniť. A maličkosť ako úlomok mŕtvej planéty nás môže zmeniť. Keby si naša civilizácia brala príklad zo svetov nám nadradených, nemuseli by sme sa učiť na vlastných chybách ale mohli by sme odpozorovať pominuteľnosť smeru, ktorým sa vyberáme a stratu svojho cieľu.