roxoria.org

Fantóm a klaun sú postavičky rozdielne. Stoja každý na inej strane jazera. Nie, nezmýlil som sa, nestoja na brehoch rieky.
Klaun je veselá smiešna postavička, ktorá má ľudí rozveselovať a prinášať im radosť a relax. Na druhej strane je fantóm, posol z temnoty plodiaci zlo. Stelesňuje obavy a stres. Majú však viac spoločného, ako by sa zdalo.

Sú pri jednom jazere, napriek tomu, že jeden je na jednom brehu a druhý na druhom, majú niekoľko možností, ako sa stretnúť suchou nohou. Zmyslený bod, niekde pri jazere, miesto ich stretu. Cesta do duše. Ktorý z nich sa bude viac náhliť, príde tam skôr. Ovplyvní myseľ. Kameň, ktorý hodí do vody sčerí zrkadlovú hladinu a zvrásni naše spomienky. Ten druhý ho skôr, či neskôr dostihne. Rozdelia si lavičku spomienok a každý si vezme, koľko bude vládať. Pri ich presune im môže cestu sťažiť alebo uľahčiť takmer čokoľvek. Fantóm nemá rád svetlo, preto ak klaunovi na cestu zasvieti slnko, bude v cieli prvý. Naopak, tmavé mraky a dážď odradia klauna náhliť sa, radšej sa schová pod strom. Môže to byť len chvíľa ale ovplyvní nás. Sami sa musíme rozhodnúť, kto bude náš víťaz. Sami sa musíme rozhodnúť, či sa hladina zčerí do čierna alebo do modra. Musíme prihnať vietor do našej mysle, ktorý rozfúka mraky a fantóma spomalí. Keď už bude klaun prvý pri móle vsadenom hlboko do jazera, fantóm sa po príchode stane jeho súčasťou. Vyrovná sa so svojou prehrou a podelí sa o údel klauna. Spoločne, ruka v ruke, ako jedna bytosť nasadnú do člna, odrazia od móla a poplavia sa našimi myšlienkami. Čím viac budú veslovať, tým väčšia brázda po nich zostane.
Čo ak sa jeden z nich zdrží príliš a ten druhý na neho nepočká? Predstavte si čiernu brázdu naprieč jazerom. Brázda je úplne odkysličená a ryby sa v nej nedokážu nadýchnuť. Niektoré sa posnažia a z posledných síl sa vyberú smerom k bystrine, ktorá priteká do jazera aby sa tam mohutne nadýchli. Tie menej odhodlané svoj boj vzdajú. Začnú sa rozkladať a ďalej otravovať vodu. Skaza pre jazero, ktoré dovtedy prekvitalo myšlienkami.
A keby sa na vodu dostal iba klaun? Zlý fantóm by mohol zničiť mólo a tak by odsúdil klauna na záhubu. Klaun naučený byť neustále v pohybe, obšívať sa by nezvládol pomyslenie na to, že musí zostať v člne. Možno by fantóm nič zlé neurobil. Nie je to nutnosť. Klaun, nechávajúci za sebou hlbokú brázdu, plnú kyslíka by za sebou ťahal pomyselnú reťaz plnú rýb. Tie by vo svojej naivite myšlienok išli za člnom až by sa dostali naspäť k mólu. Tu by zostali lebo by očakávali čo sa stane. Až kým by nás nezabila vlastná naivita. Každá ryba je jedna z našich myšlienok. V jazere sú ako v našom podvedomí a len občas niektorá z tisícov vypláva na hladinu aby nás usmernila. Tým, že dáme priestor len jednej z dvoch strán, podvedomie sa skazí a nahlodá aj naše vedomie.