Prosím si džús -desinu?
Čo si prosíte? Džús. -Desinu? Takto som včera večer zahájil posedenie s kamošom v jednom podniku. V januári som si totiž povedal, že si dám +-3 mesiace bez alkoholu, trochu doprajem oddychu organizmu (mám veľmi rád víno). Od tej doby sa však stretávam s celkom zvláštnymi reakciami.
Občas padne dobre hovoriť nie na alkohol. V konečnom dôsledku je to drahšie ako alkohol. Veď napríklad malé pivo stojí rovnako, miestami menej ako malá kofola. Nehovoriac o imperialistických nápojoch alebo džúse :). Ja beriem ako celkom normálnu vec, keď niekto abstinuje absolútne. Nikdy som tomu nevenoval pozornosť. Tento krát som si povedal, že budem všímavejší.
Prvé pokusy ma zlomiť boli, asi 2 dni po mojom rozhodnutí (nie, nesúvisí to so silvestrom, žiadne predsavzatie ktoré si plánujem pol roka dopredu). Bolo mnou obrazne povedané pohŕdané že čo som to za človeka. Potom bolo moje rozhodnutie spochybňované, že nevydržím a neviem čo. Pomaličky prišla prvá skúška. Narodeniny jedného kamoša. Prežil som ich na dvoch kofolách. Opäť začudovanie ale tu som bol rešpektovaný a nikto nenaliehal. Dve veľké kofoly ma len popohnali na toaletu….
Nasledovala skúška číslo 2. Posedenie s bývalými kolegami. Tu to bolo o niečo ťažšie. Na predošlých akciách som zostal do konca a celkom sa rozväzoval, naväzoval, preväzoval…
Vypýtal som si kofolu. Čašník hovorí že nie sme v cukrárni. Pozerám na neho, reku srandičky srandičky, dám si kofolu. Oni ju vážne nemali 
Takýto nápoj žiadúci. Tak som si dal džús. Bol som len na chvíľu, dal som si 4 džúsy až kým mi nezostalo zle. Keby som si dal 3-4 pivá, určite by to bolo jednoduchšie. Ale ďalší krát som odolal. Pred odchodom sa ma čašník spýtal, či si ešte dám džús. Ja že nie. On, či som už prepitý z neho. Inak bol celkom veselý, len nebol zvyknutý na nepijúceho človeka.
To zrejme aj včera večer. Kamoš si objednal ako prvý, dal si pivo. A pri mojej objednávke vznikol takýto “šum”. Obsluha v slovenských podnikoch zrejme nie je naučená na ľudí nepijúcich. Pijeme stále, pijeme všade, pijeme všetky možné patoky (teda niektorí aj to). Dokonca si človek, ktorý nepije alkohol občas vyslúži urážky a nadávky že čo je to za slováka a podobne. Máme sa prezentovať svetu tým, že nerobíme nič iné, iba nasávame? Často vidím na ulici deti, ktoré sú rozšalátované vo veku, keď som ja ešte ani von nemohol chodiť. A to bolo vtedy vonku o kúsok bezpečnejšie. Aspoň mám taký pocit.
Vraví sa, že alkohol je metla ľudstva. Keď občas vidím vonku čo sa deje, tak to nie je metla ľudstva ale ventilátor vrazený rovno medzi smeti, nech ich rozfúka všade naokolo.
Viac ako pravdepodobne sa k môjmu obľúbenému vínu vrátim. Okrem toho že mi chutí je aj biele aj červené v istých množstvách a hlavne z istých geografických oblastí aj prospešné (keď budem raz starý a budem mať čas, chcel by som mať vinohrad). Tvrdý alkohol však nepijem už dlho a k tomu sa vracať nebudem. Uvidím o pár rokov, koľko ľudí si vypije do mozgu veľkú dieru, možno si do nej budú niečo odkladať..
Na záver by som možno uviedol, že nepiť nie je hanba a keď si človek nechce dať a niekto nalieha, zdržte sa, krúťte tou hlavou a buďte zlí keď je treba 