roxoria.org

Dnešná konštelácia bola na roxor. Budil som sa 55 minút neustálym posúvaním budíka, takže som tým hodinu nezískal, naopak stratil. Aspoň bol pondelok, tak som to nevnímal tragicky a vytrepal sa z postele. To som ešte netušil, že sa môžem tešiť na pestrú cestu do práce.

Na zastávke trolejbusu stáli 2 rite ľuďí, čo vo mne vyvolalo dojem meškajúceho trolejbusu. Inokedy o takom čase býva najviac jedna riť. Po viac ako 10 minútach čakania som sa nudil, preto som sa vybral na druhú zastávku, na iný spoj. Tam už bolo vďaka pokročilej hodine len pol riti ľudí. Zaujal ma jeden starší pánko. Cestuje celkom často a vždy má sebou malého bieleho psa. Ten pes pôsobí tak naivne, až je sympatický. Empatický voči nemu byť nemôžem. Mhd ma otravuje už ako človeka. Navyše, pánko s ním v priemere vydrží 2 zastávky, potom vystúpi a čaká na iný spoj lebo býva v trolejbuse toľko ľudí, až to ani jeden z nich nezvláda. A potom že psí život je fajn. Cestou necestou som sa presunul až na miesto môjho prestupu, trnavské mýto.

Tu som si počkal na jednu z ešte nezmodernizovaných elektróz a šup ho do nej. Ľudia opäť bez logiky. Akoby boli magnetizmom nabití, lepia sa len okolo dverí, možno sa snažia objaviť spôsob čo najlepšieho vytvorenia ťažiska. Odviezol som sa, kam som chcel a vystúpil. Vystúpili ďalšie známe tváre. Veselá skupinka ľuďí, ktorí sa vždy v mhd bavia, sú usmiati. Vždy idú do jednej lekárne. Občas ich stretnem keď z lekárne vyliezajú. Smerujú rovno do kríkov. A občas ich stretnem dokonca ako vyliezajú z tých kríkov von. Vtedy už nie sú ani veselí ani usmiati. A vôbec nepôsobia ako skupinka. Podľa mňa sú tie kríky pri nemenovanej lekárni začarované a oblbujú ľuďí. Určite to ničím iným nie je…

Prešiel som cez cestu kráčam popri plote našej budovy. Na zemi striekačka. Akási novota. 100 metrov od budovy základná škola. Budem predpokladať, že na tento “advanced” level sa základniaci ešte nedostali. Len som sa tak zamyslel že tie fetky čo si toto šlahajú. Čo s nimi bude o 20 rokov. Buď už nebudú ani potravou pre červíky, budú čiastočne alebo úplne debilní? A čo potom budú chcieť, aby im štát pomohol. Aby im pomohla generácia, ktorá chodí do základnej školy tadiaľ, kde oni vyhadzujú striekačky. Budú chcieť aby im pomohli decká, ktoré ohrozili svojou minulosťou. Ktovie koľko z tých detí stratí zábrany práve vďaka stretaniu sa s podobnými situáciami. Ja mám rád tragické scenáre, takže ak ich bude vela, nebude im mať kto pomôcť a budú sa sťažovať ako každý na nich kašle.

Úspešne som sa dostal do budovy k turniketu. Ten funguje na biometrické údaje. Často sa bavím ako niektorí ľudia nie sú schopní sa naučiť ako správne tam prsty vkladať. Niektorí dokonca skúšajú aj použiť iný prst. Možno si myslia že keď ohúria čip neexistujúcim prstom, že ich pustí. Najväčšie zvrhlosti sú keď si prsty slinia. Nechcem ani vedieť aké rôzne metódy som doteraz nepostrehol. Občas sa stane že prst nerozozná, čo mal byť môj dnešný raňajší prípad. Jeden z odborníkov spomenutých v predošlých riadkoch sa medzi časom nasáčkoval za mnou a trvalo mu asi 3 sekundy od vloženia môjho prsta kým tam začal srať ten svoj hnát. Keď samozrejme prst nevzalo, tak pozeral ešte škaredo, možno čakal že turniket preskočím. Bol to starší pánko. Starším ľuďom sa tolerujú rôzne hendikepy pri využívaní moderných vymožeností. To je podľa mňa v poriadku. Len nerozumiem ako sa niekto nedokáže za vyše pol roka (toľko biometrika pri vstupe do budovy funguje) naučiť tak stupídne veci. Koľko sa taký človek učil jesť? Vyprázdňovať?

Zvyšok takto super začatého dňa plného úvah o zdegenerovanom svete rozpísať nejdem lebo by som hneď porušil čo som si zaumienil, nenadávať tu nejako obzvlášť atď…